Gospel Translations Slovak - Nové stránky [sk]

Nepremárnite si rakovinu

Kathyyee — Fri, 27 Feb 2015 04:10:02 GMT

Kathyyee: Vytvorená stránka „{{info|Don't Waste Your Cancer}}Poznámka vydavateľa: Náš priateľ David Powlison z Christian Counseling and Education Foundation, ktorému prednedávnom diagnostikovali...“

{{info|Don't Waste Your Cancer}}Poznámka vydavateľa: Náš priateľ David Powlison z Christian Counseling and Education Foundation, ktorému prednedávnom diagnostikovali rakovinu prostaty, pridal svoje poznámky a rozšíril tak desať bodov Johna Pipera. Odsadené odseky začínajúce skratkou „DP“ napísal David Powlison.

Dnes je predvečer mojej operácie prostaty. Verím v Božiu moc uzdraviť – zázrakom a prostredníctvom lekárov. Verím tomu, že je správne a dobré modliť sa za oba druhy uzdravenia. Rakovina nebola zbytočná, ak vás Boh uzdraví – Boh bude oslávený a aj to je dôvod pre jej existenciu. Takže ak sa nemodlíte za svoje uzdravenie, môžete premárniť príležitosť, ktorú vám ponúka rakovina. Samozrejme, uzdravenie nie je Božím plánom pre každého a sú aj iné spôsoby, ako môžete premrhať svoju rakovinu. Modlím sa za seba aj za vás, aby sme našu bolesť nepremárnili.
<blockquote>
'''DP: '''Pridávam (David Powlison) tieto zamyslenia k slovám Johna Pipera v ráno, keď som dostal správu, že aj ja mám rakovinu prostaty (3. marca 2006). Desať hlavných bodov a prvé odseky sú jeho, druhé odseky moje.
</blockquote>

Modlitba za Božie prísľuby

Pcain — Thu, 31 Jul 2014 19:07:04 GMT

Pcain: Vytvorená stránka „{{info|A Prayer for Being Claimed by God’s Promises}} :''On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiá...“

{{info|A Prayer for Being Claimed by God’s Promises}} 

:''On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?” A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo''. '''Lk 24, 25 - 27'''

Drahý Pane Ježišu, spomedzi všetkých tvojich zjavení po zmŕtvychvstaní (1 Kor 15, 3 - 7), najviac si vážim zjavenie skľúčeným priateľom na ceste do dediny zvanej Emauzy (Lk 24,13 - 35). Tvoje stretnutie so zničeným a zahanbeným Petrom bolo neuveriteľne uzdravujúce. A tvoje zjavenie apoštolovi Pavlovi, ktorý, podľa jeho vlastných slov, bol nehodný byť dokonca nazývaný apoštolom, ho navždy poznačilo. Každý z nás sa teší z ovocia tvojho zjavenia skrze Pavlov život a spisy.

Ale milujem to, ako si kráčal s mužmi do Emauzy, lebo som im veľmi podobný. Som pochabý, človek pomalého srdca, ktorý neustále potrebuje, aby si môjmu srdcu kázal evanjelium skrze Ducha Svätého. Veľmi ťa chválim za tvoju nežnú zhovievavosť, neobmedzenú trpezlivosť a milostiplnú vytrvalosť.

Tak ako si sa postaral o mojich bratov, postaraj sa aj o mňa. Aj naďalej sa odhaľuj ako hlavná postava a hrdina v celom Písme. Pane Ježišu, nenechaj ma čítať Mojžiše spisy bez toho, aby som premýšľal o tebe - najmä o zákone. Nech ma Mojžišove slová vždy vedú k tebe. Pretože ty si naplnil požiadavky zákona pre mňa a teraz napĺňaš krásu zákona vo mne. Nechcem zabudnúť na dobré zvesti, a to ani na nanosekundu, aby som neupadol do bezbožnej viny alebo pýchy na základe úspechov.

A aj naďalej mi ukazuj, ako plníš všetko, čo hovorili proroci - nielen veci týkajúce sa tvojho utrpenia na kríži a tvoje vzkriesenie z mŕtvych, ale tiež všetky prísľuby tvojej súčasnej práce na svete ako vykupiteľ a obnoviteľ.

Nech mi vidina tvojej súčasnej vlády a nadchádzajúceho kráľovstva dá „vykupujúci oheň v srdci” ako ten, ktorý si zapálil v srdciach mojich bratov kráčajúcich do Emauzy. Pane Ježišu, aj naďalej mi otváraj Písmo, až kým nepríde Deň tvojho návratu, kedy všetko obnovíš. Preto sa v tvojom svätom a transformujúcom mene modlím Amen.

Christ Suffered and Died to Deliver Us from the Present Evil

Pcain — Fri, 25 Jul 2014 19:43:34 GMT

Pcain: Christ Suffered and Died to Deliver Us from the Present Evil premiestnená na Kristus trpel a zomrel, aby nás zbavil od prítomného zla

{{info|Christ Suffered and Died to Deliver Us from the Present Evil}} 
<blockquote>
'''Gal 1, 4''' Ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca.
</blockquote>
Až kým nezomrieme, alebo kým sa Kristus nevráti ustanoviť Jeho kráľovstvo, žijeme v „terajšom zlom veku.“ Preto, keď Biblia hovorí, že Kristus vydal samého seba, „aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku,” neznamená to, že nás vezme zo sveta, ale že nás vyslobodí z moci zla v ňom. Ježiš sa modlil za nás takto: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým” (Jn 17, 15).

Dôvodom, prečo sa Ježiš modlí za vyslobodenie od „zlého”, je to, že „tento terajší zlý vek” je vek, kedy je satanovi daná voľnosť klamať a zničiť. Biblia hovorí: „Celý svet je v moci zlého” (1 Jn 5, 19). Tento „zlý” sa nazýva „bohom tohoto veku” a jeho hlavným cieľom je zaslepenie ľudí pred pravdou. „Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha” (2 Kor 4, 4).

Kým sa neprebudíme z nášho zatemnelého duchovného stavu, žijeme v synchronizácii s „terajším zlým vekom” a jeho vládcom. „V ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohoto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch” (Ef 2, 2). Bez toho, aby sme to vedeli, boli sme prisluhovačmi diabla. V dôsledku čoho sme mali pocit, že sloboda je otroctvo. Biblia hovorí priamo o výstrelkoch, zábave a závislostiach 21. storočia, keď hovorí: „Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil” (2 Pt 2, 19).

Prenikavým krikom slobody v Biblii je verš: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania” (Rim 12, 2). Inými slovami, buďte slobodní! Nenechajte sa podviesť učiteľmi veku. Dnes sú tu a zajtra sú preč. Jeden zotročujúci výstrelok nasleduje ďalší. O tridsať rokov už tetovanie nebude značkou slobody, ale nezmazateľnou pripomienkou konformity.

Múdrosť tohto veku je bláznovstvom v očiach večnosti. „Nech nik neklame sám seba. Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom. ... Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby” (1 Kor 3, 18 - 19; 1, 18). Čo je teda Božia múdrosť terajšieho veku? Je to veľkolepá oslobodzujúca smrť Ježiša Krista. Ranní Ježišovi nasledovníci povedali: „My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo” (1 Kor 1, 23).

Keď Kristus vzal na seba kríž, oslobodil milióny zajatcov. Odhalil diablov podvod a zlomil jeho moc. To je to, čo mal na mysli v predvečer jeho ukrižovania, keď povedal: „Teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von” (Jn 12, 31). Nenasledujte porazeného nepriateľa. Nasledujte Krista. Je to drahocenné. Budete vyhnancom tohto veku. Ale budete slobodní.

Rada pre pastorov: Ako pomôcť vašim ľuďom nájsť v Bohu viac uspokojenia

Pcain — Mon, 23 Sep 2013 10:54:23 GMT

Pcain:

{{info|Advice to Pastors: How to Help Your People Be More Satisfied in God}} 

#Milujte Boha celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou v prítomnosti iných ľudí. Je to nákazlivé.
#Milujte ostatných ľudí mocou Božej milosti. To znamená, ukážte im krásu Krista skrze jeho lásku k nim v spôsobe, akým ich máte radi.
#Rozprávajte príbehy o tých, ktorí boli nadšení krásou a slávou Boha. Zdá sa, že skutočné príbehy o ľudských zážitkoch s hodnotou Boha sú veľmi prebúdzajúce.
#Popíšte Božiu hodnotou - jeho poklady - prepychovým spôsobom.
#Učte ľudí, ako sa modliť za premenu ich vlastných sŕdc, to znamená, naučte ich, ako sa majú modliť so žalmistami: „Nakloň moje srdce k tvojim rozhodnutiam, nie k ziskuchtivosti.“
#Predložte ľuďom rozšírenú meditáciu a premýšľanie nad Božím slovom. Väčšina ľudí nevie, ako chápať slovo, frázu alebo vetu z Písma, zapamätať si to, znovu a znovu sa k tomu vo svojej mysli vracať, pozrieť sa na to z rôznych strán, klásť veľa otázok ohľadne toho, použiť to v rôznych aspektoch ich života a premýšľať nad analógiami v ich mysli. Ale je to práve v tomto premýšľaní, že z plodu začnú vytekať šťavy, ktoré prebudia chuťové poháriky duše.
#Ukážte ľuďom, ako nájsť špecifické a konkrétne sľuby v Biblii pre potešenie. Keď Pavol hovorí v Rim 15, 13: „Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere…”, poukazuje na to, že radosť a pokoj rastú s dôverou vo vzácne a veľmi veľké Božie zasľúbenia. Takže ľudia potrebujú konkrétnejšie hľadať sľuby a uchovávať si ich v mysliach a zaoberať sa nimi počas dňa.
#Modlite sa za vašich ľudí, aby sa ich srdcia obmäkčili, znežneli a boli náchylnejšie na krásu Krista.
#Pomôžte vašim ľuďom vypnúť televízor. Len málo vecí je v našej kultúre viac duchovne otupujúcejšie ako televízor. Dokonca aj takzvané „dobré" relácie sú banálne, prízemné, atď, len nie pestovanie bohatej a hlbokej schopnosti tešiť sa z Boha. A keď k tomu pridáte paľbu sugestívnych reklám, ktoré sprevádzajú prakticky každý program, nedivím sa, prečo je toľko našich vyznávajúcich kresťanov duchovne neschopných zažiť vyššie myšlienky a hlboké emócie.
#Nasmerujte ľudí na Božiu biografiu. Boje a triumfy kresťanov, ktorí videli slávu a veľkosť Boha, sú veľmi pútavé a prebúdzajúce.
#Ukážte ľuďom, ako premeniť ich radosti z prirodzených vecí na radosti v Bohu. Vysvetlím to. Dokonca aj ten najsmutnejší človek má jednu alebo dve veci v živote, ktoré mu spôsobujú radosť. Môže to byť jeho rodina. Môže to byť nočná obloha nad severskými lesmi. Môže to byť rybárčenie. Pomôžte im s premenou, to znamená, vezmite z ich duše hudbu s názvom „radosť" a premeňte ju z prirodzenej na nadprirodzenú skutkom viery v Boha, ktorý stvoril rodinu, nočnú oblohu alebo rybárčenie. Pomôžte im vidieť, že všetky veci, ktoré sú skutočne na tomto svete nádherné, ktoré prebúdzajú potešenie v ich srdciach, sú Božími darmi a sú odrazom jeho charakteru a jeho dobroty. Ak sú schopní tešiť sa z prirodzených vecí, potom milosťou Ducha Svätého môžu byť schopní premeniť tie isté radosti na niečo vyššie, a objaviť tak radosť v Bohu.
#Zavolajte ľudí na spoveď a zrieknutie sa trápiacich hriechov, ktoré im spôsobujú pocit neautentickosti a zabraňujú skutočnej láske k Bohu.
#Učte ich o nevyhnutnosti a hodnote utrpenia v kresťanskom živote, a ako je to ničím v porovnaní so slávou, ktorá má byť odhalená.

To je zopár vecí, ktoré môžu pomôcť vašim ľuďom.

Myslím si, že najužitočnejšie je pozrieť sa do vlastnej duše a na to, čo vo vás zapaľuje potešenie pre Bohu, a potom sa o to podeliť s ostatnými.

Žehnám vám pri vykonávaní vznešenej úlohy zrodenia radosti v Boha vo vašej kongregácii.

Bolesť: Boží Megafón

Pcain — Mon, 09 Sep 2013 12:23:57 GMT

Pcain: Vytvorená stránka „{{info|Pain: God's Megaphone}} To, čo C.S. Lewis napísal na tému bolesti a utrpenia, pomáhalo nasledujúcim generáciam šesťdesiat rokov. Trvalé výhody sú vo...“

{{info|Pain: God's Megaphone}} 

To, čo C.S. Lewis napísal na tému bolesti a utrpenia, pomáhalo nasledujúcim generáciam šesťdesiat rokov. Trvalé výhody sú vo veľkej miere vďaka skutočnosti, že do „problému” priniesol solídnu dávku kresťanského realizmu. Tento liek je teraz oveľa dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Bežne sa môžeme stretnúť s tým, ako televízny kazatelia informujú svoje publikum, že Boh „nechce, aby boli chorí.” Je ťažké si predstaviť, že také vyhlásenie môže byť povzbudením pre vozíčkarov alebo človeka dlhodobo trpiaceho sklerózou multiplex. V najlepšom prípade sú títo kazatelia zmätení. Biblia jasne rozlišuje medzi teraz - naša pozemská púť a potom - náš nebeský domov. Blíži sa deň, kedy už viac nebude smrti, žiaľu, náreku ani bolesti. Ale ako môže potvrdiť každý úprimný pozorovateľ situácie ľudstva, tento deň ešte neprišiel. Zatiaľ čo väčšina z nás pravdepodobne nečelí „srdcervúcej rutine monotónneho nešťastia,” ako hovorí Lewis, len málo z nás je nedotknutých skúškami rôznych druhov.

Hoci sa skúška môže objaviť v prestrojení nepriateľa, v skutočnosti môže byť priateľom. Biblický pisateľ Jakub nabáda svojich čitateľov, aby skúšky radšej privítali ako priateľov, než ich neznášali ako votrelcov. Namiesto úteku a ukrývania musíme im čeliť s vedomím, že prichádzajú, aby nás vyskúšali a urobili lepšími. Lewis netvrdí, že utrpenie je dobré. Naopak, poukazuje na vykupiteľské a posväcujúce dôsledky utrpenia.

Tridsaťdvaročná pastorská služba ma priviedla k priamemu kontaktu s tými, ktorých zažitie bolesti a utrpenia sa preukázalo byť veľkým milosrdenstvom. Mám na mysli jadrového fyzika v našom kostole v Škótsku, ktorý sa zúčastnil bohoslužby z úcty k manželke a trom dcéram. Počúval kázeň s výrazom zdvorilého nezáujmu, prijal kópiu knihy Johna Stotta ''Základné kresťanstvo'', ale zostal v bezpečí svojej vedeckej ulity. Až keď jeho štvrté dieťa, syn, zomrel vo veku jedenásť mesiacov, zaznel megafón. Zistiac, že jeho pohľad na svet nestačil na vyrovnanie sa s tragédiou a stratou, siahol za hranice vlastného sveta tieňov a ocitol sa v objatí Boha, ktorý je tam. Týmto krutým nevyhnutným súžením si Boh podmanil jeho protestujúcu vôľu a priviedol ho na miesto pokoja.

Je tiež pravda, že Boh používa utrpenie , abyodvrátil Jeho deti od možných zdrojov falošného šťastia. Kresťan môže byť na slnku ospalý, ale nezaspí pri požiari alebo povodni. Každý z nás si musí uvedomiť, aké ľahké je málo myslieť na Boha, keď sa navonok zdá byť všetko v poriadku. Ale k akej zmene dôjde, ak napríklad, výsledky biopsie sú pozitívne. Ostrý závan úzkosti rozbije ilúzie sebestačnosti. Aké je láskavé od Boha, že nás budí a privádza na miesto závislosti.

Naša skúsenosť bolesti, keď je posvätená, spôsobí uvedomenie si skúšok, ktorým čelia iní a nežnosť v našich jednaniach. Ak sa naše bolesti a sklamania stanú príležitosťou pre obmäkčenie našich sŕdc, môžeme súcítiť so slabosťami druhých. Ježiš, Hlavný pastier, náš najvyšší Veľkňaz, „súcití s našimi slabosťami,” a zanechal nám príklad, ktorý máme nasledovať. Malo by nás znepokojiť, keď tí z nás, ktorí boli povolaní učiť a viesť, neprejavujú jemnosť a súcit k slabým a trasúcim sa. Aj keď som do mora utrpenia ponoril len prst, je na prvý pohľad zrejmé, že Boh využíva nočné hodiny osamelosti, aby nás poučil o tom, čo sme sa nikdy nenaučili počas žiariacich a zdravých hodín. Potvrdzujeme výrok Wiliama Cowpera, že „za zamračenou prozreteľnosťou Boha sa ukrýva usmievajúca sa tvár.”

Zatiaľ som sa len letmo dotkol tejto témy. Musím nechať čitateľa, aby sa zamyslel nad dvoma vecami. Najprv sa zamyslite nad tým, ako sa utrpenie a bolesť často ukážu byť Božím prostriedkom disciplíny, a ako v tejto disciplíne nájdeme dôkazy a potvrdenie nášho prijatia za Božie deti (pozri Hebr 12, 5). Po druhé, zamyslite sa nad nápravným prvkom v trápení, ako povedal žalmista (Ž 119, 67, 71).

Lewis nám pomáha uvedomiť si, že keď megafón bolesti zaznie v našich životoch a v životoch našich neveriacich priateľov a susedov, nesmieme odpovedať nejakou formou povrchového víťazstva alebo zostúpiť do priepasti pesimizmu. Ak tí, ktorých životy sú poznačené tichým zúfalstvom, ktorí si bolestne uvedomujú ich skúšky a utrpenie, vyhľadajú kresťanskú pomoc, nebude to preto, že naše životy sa zdajú byť bez skúšok, ale preto, že sme úprimní o našom vlastnom utrpení a ťažkostiach. Nebudeme sa pokúšať zodpovedať každú otázku, pretože vieme, že Boh má svoje tajomstvá (Dt 29, 29). Potvrdíme, že aj napriek tajnosti Jeho účelov poznáme bezpečnosť Jeho lásky a budeme sa snažiť priviesť ostatných k nášmu Bohu, ktorý vstúpil do našich bolestí a utrpenia.

Osvetlenie názorov

Pcain — Thu, 08 Nov 2012 14:57:33 GMT

Pcain: Vytvorená stránka „{{info|Twilight of the Idols}} Filozof devätnásteho storočia Friedrich Nietzsche je známy vďaka výroku: „Boh je mŕtvy.“ Tento stručný výrok nevysvetľuj...“

{{info|Twilight of the Idols}} 

Filozof devätnásteho storočia Friedrich Nietzsche je známy vďaka výroku: „Boh je mŕtvy.“ Tento stručný výrok nevysvetľuje celý príbeh. Podľa Nietzscheho bol príčinou zániku božstva súcit. Povedal: „Boh je mŕtvy; Zomrel z ľútosti.“ Ale predtým, ako Boh, ktorý bol Bohom židovského kresťanstva, zomrel, Nietzsche povedal, že existovalo veľké množstvo bohov, ktorí bývali na hore Olymp. To znamená, že v jednom okamihu existovalo mnohobožstvo. Všetci ostatní bohovia zahynuli, keď raz v jeden deň v zhromaždení povstal židovský Boh, Jahve, a povedal: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ Keď to, podľa satirického zhrnutia Nietzscheho, počuli všetci ostatní bohovia a bohyne, zomreli. Zomreli od smiechu.

V dnešnej dobe, kedy vládne pluralizmus v kultúre, je také isté satirické nepriateľstvo k myšlienke jedného Boha, ako bolo v Nietzscheho výsmechu. Ale dnes tento odpor k monoteizmu nie je na smiech. Hlavnou myšlienkou kultúry pluralizmu je tolerancia, čo je názor, ktorý hovorí, že všetky náboženské vierovyznania musia byť tolerované, všetky politické názory musia byť tolerované. Jediná vec, ktorá nemôže byť tolerovaná, je výhradné tvrdenie. Ide o vstavanú, vrodenú antipatiu voči všetkým výhradným tvrdeniam. Povedať, že je iba jeden Boh, je pre pluralistov odporné. Povedať, že jeden Boh sa nezjavil prostredníctvom plurality prevtelení počas histórie, je tiež odporné. Jediný Boh s jednorodeným Synom, je mnohobožstvo, ktoré pridáva urážku k zraneniu tým, že vyhlasuje výhradného Syna. Nemôže existovať iba jeden prostredník medzi človekom a Bohom. Podľa pluralistov dnešnej doby ich musí byť veľa. Medzi pluralistami ďalej platí, že ak existuje k Bohu jedna cesta, musí tam byť veľa ciest a určite nie je možné pripustiť, že existuje len jedna cesta. Výhradné tvrdenie kresťanstva v súvislosti s Bohom, s Kristom a so spasením, nemôže byť v mierovom spolužití s pluralistami.

Okrem otázky existencie Boha a Jeho Syna a jediného spôsobu spásy, je tu tiež odmietanie akéhokoľvek nároku mať alebo vlastniť výhradný zdroj božského zjavenia. V čase reformácie bol vyhlasovaný tzv. solas reformácie. Podľa neho je ospravedlnenie možné iba skrze vieru (''sola fide''), skrze samotného Krista (''solus Christus''), skrze milosť (''sola gratia''), a že je to pre slávu samotného Boha (''soli Deo gloria''). Ale pravdepodobne najodpornejšou vecou pre moderných pluralistov je výhradné tvrdenie ''sola Scriptura''. Myšlienkou ''sola Scriptura'' je to, že je len jeden písomný zdroj božského zjavenia, ktorý nemôže mať nikdy paralelné postavenie so spoveďou, vyznaním alebo tradíciou Cirkvi. Iba Písmo má právomoc zaväzovať svedomie človeka, práve preto, že iba Písmo je písomným zjavením všemohúceho Boha. ''Sola Scriptura'' má pre pluralizmus veľa dôsledkov. V neposlednom rade je to tento: Nesie v sebe zásadné popretie zjavného charakteru všetkých ostatných náboženských kníh. Obhajca ''sola Scriptura'' neverí, že Bohom odhalené slovo sa nachádza v Biblii a v Knihe Mormónov, v Biblii a v Koráne, v Biblii a v Upanišáde, v Biblii a v Bhágavatgíte, ale skôr, že kresťanská viera stojí na singulárnom a výhradnom tvrdení, že Biblia, a iba Biblia, je Bohom písané slovo.

Motto Spojených štátov je e pluribus unum. Avšak, od vzniku ideológie pluralizmu skutočné Unum tohto motta bolo vytrhnuté zo svojej podstaty. Čo poháňa pluralizmus je filozofický predchodca relativizmu. Všetka pravda je relatívna, a preto žiadna myšlienka alebo zdroj nemôžu byť považované za nadradené. Do nášho právneho systému je vstavaná myšlienka rovnoprávnej tolerancie všetkých náboženstiev. Vďaka zákonu je v myslení ľudí len malý krôčik od rovnoprávnej tolerancie k rovnoprávnej platnosti. Princíp, podľa ktorého by mali byť podľa zákona všetky náboženstvá považované za rovnoprávne a mať rovnaké práva, neznamená, že všetky náboženstvá sú platné. Dokonca aj zbežné, porovnávacie skúmanie svetových náboženstiev odhaľuje body radikálneho rozporu medzi nimi, a iba ak je človek pripravený potvrdiť rovnoprávnu pravdu protikladov, človek nesmie byť schopný prijať tento nesprávny predpoklad.

Je smutné, že popri filozofii relativizmu a filozofii pluralizmu na logike nezáleží. Logika je odprevadená k dverám a chladnokrvne vykopnutá z domu na ulicu. V žiadnom systéme pluralizmu a relativizmu nie je priestor pre logiku. V skutočnosti je nesprávne pomenovať obe vedy slovom systém, pretože je to myšlienka konzistentného, uceleného pohľadu pravdy, ktorý je pre pluralistu neprijateľný. Skutočnosť, že ľudia odmietajú výhradné tvrdenia o pravde, tieto tvrdenia neruší. Je povinnosťou kresťana držať sa pevne jedinečnosti Boha a Jeho Krista a nerobiť kompromisy so zástancami pluralizmu.

Kozmická zrada (Máj 2008)

Pcain — Thu, 25 Oct 2012 14:52:58 GMT

Pcain: Vytvorená stránka „{{info|Cosmic Treason (May 2008)}} „Hriešnosť hriechu“ znie ako prázdne a nepodstatné slovné spojenie, ktoré nepridáva žiadne informácie k téme v rámci...“

{{info|Cosmic Treason (May 2008)}} 

„Hriešnosť hriechu“ znie ako prázdne a nepodstatné slovné spojenie, ktoré nepridáva žiadne informácie k téme v rámci diskusie. Avšak potrebou hovoriť o hriešnosti hriechu na nás tlačí kultúra, a dokonca aj cirkev, čo zmenšilo význam samotného hriechu. Hriech sa v dnešnej dobe opisuje ako urobená chyba alebo zlé rozhodnutie. Keď na skúške alebo v teste pravopisu urobím chybu, chýba mi konkrétne slovo. Je jednou vecou urobiť chybu a inou je pozrieť sa do susedovho papiera a opísať jeho odpovede, aby som dostal dobrú známku. V tomto prípade moja chyba vzrástla na úroveň morálneho priestupku. Hoci hriech môže byť zapojený do robenia chýb v dôsledku lenivosti v príprave, akt podvádzania ho vyzdvihuje na vážnejšiu úroveň. Vyjadrenie, že hriech znamená „robiť zlé rozhodnutia“ je pravda, ale je to tiež eufemizmus, ktorý môže znížiť závažnosť skutku. Rozhodnutie páchať hriechy je naozaj zlé, ale opäť, je to viac ako chyba. Je to akt morálneho priestupku.

V mojej knihe ''Pravda kríža'' som strávil celú kapitolu diskutovaním tejto predstavy o hriešnosti hriechu. Kapitolu začínam anekdotou mojej úplnej nedôvery, keď som dostal nedávne vydanie knihy od ''Bartletta Známe citáty''. Aj keď som bol potešený, že som túto zásielku dostal zdarma, bol som zmätený, prečo mi ju niekto poslal. Ako som tak listoval stránkami s citátmi, ktoré zahŕňajú výroky Immanuela Kanta, Aristotela, Tomáša Akvinského, a ďalších, na moje úplne prekvapenie som narazil na citát odo mňa. To, že bol môj citát spomenutý v takejto zbierke učencov, ma rozhodne prekvapilo. Bol som zmätený z toho, čo som mohol povedať, že si zaslúžilo zahrnutie v takejto antológii, a odpoveď možno nájsť v mojom jednoduchom výroku: „Hriech je kozmická zrada“. Tento výrok hovorí to, že aj ten najmenší hriech, ktorý tvor spácha voči svojmu Stvoriteľovi, spôsobí urážku Stvoriteľovej svätosti, Jeho slávy a Jeho spravodlivosti. Každý hriech, bez ohľadu na to, aký je zdanlivo bezvýznamný, je akt vzbury proti zvrchovanému Bohu, ktorý vládne nad nami a ako taký, je aktom zrady voči kozmickému Kráľovi.

Kozmická zrada je jeden spôsob, ako možno charakterizovať hriech, ale keď sa pozrieme na spôsoby, ktorými Písmo popisuje hriech, vidíme tri dôležité spôsoby. Po prvé, hriech je dlh; po druhé, je prejavom nepriateľstva; po tretie, je opísaný ako trestný čin. V prvom rade sme my, ktorí sme hriešnikmi, v Písme nazvaní dlžníkmi, ktorí nemôžu splácať svoje dlhy. V tomto zmysle nehovoríme o finančnej zadĺženosti, ale o morálnej zadĺženosti. Boh má zvrchované právo ukladať povinnosti na Jeho stvorenia. Keď sa nám tieto povinnosti nepodarí splniť, sme dlžníkmi nášho Pána. Tento dlh predstavuje nedodržanie morálnej povinnosti.

Druhý spôsob, v ktorom je hriech opísaný biblicky, je nepriateľstvo. V tomto ohľade nie je hriech obmedzený iba na vonkajšie skutky, ktoré porušujú Boží zákon. Skôr to predstavuje vnútorný motív, motív, ktorý je poháňaný vrodeným nepriateľstvom k Bohu vesmíru. V kostole alebo vo svete je len zriedka diskutované, že biblický opis ľudského pádu obsahuje obvinenie, podľa ktorého sme od prírody nepriateľmi Boha. V našom nepriateľstve k Nemu Ho nechceme mať ani v našich myšlienkach, a tento postoj je jedným z postojov nepriateľstva k samotnej skutočnosti, že Boh nám prikazuje dodržiavať Jeho vôľu. Je to preto, lebo z tohto pojmu nepriateľstva Nový zákon veľmi často opisuje naše vykúpenie v rámci zmierenia. Jednou z nevyhnutných podmienok pre zmierenie je to, že musí byť nejaké predchádzajúce nepriateľstvo medzi najmenej dvoma stranami. Toto nepriateľstvo je to, čo je predpokladom na vykupiteľské dielo nášho Sprostredkovateľa, Ježiša Krista, ktorý prekonáva túto dimenziu nepriateľstva.

Tretím spôsobom, ktorým Biblia hovorí o hriechu, je prestúpenie zákona. Katechizmus Westminster Shorter Catechism odpovedá na štrnástu otázku: „Čo je hriech?“ odpoveďou: „Hriech je každá túžba po nesúhlase s Božím zákonom alebo jeho prestúpenie.“ Tu vidíme hriech opísaný z hľadiska aktívnej, ale aj pasívnej neposlušnosti. Hovoríme o hriechoch vykonania a hriechoch nevykonania. Keď sa nám nepodarí splniť to, čo Boh vyžaduje, vidíme tento nedostatok súhlasu Jeho vôli. Ale nielenže sme vinní tým, že sme nevykonali to, čo Boh vyžaduje, tiež aktívne konáme to, čo Boh zakazuje. A tak je hriech prestúpením Božieho zákona.

Keď ľudia porušujú ľudské zákony závažným spôsobom, tieto ich skutky nenazývame priestupkami, ale v konečnom dôsledku, trestnými činmi. Rovnakým spôsobom ani naše skutky vzbury a prestúpenia Božieho zákona nie sú v Jeho očiach obyčajnými priestupkami, ale skôr zločinmi. Sú zločinmi v ich dôsledku. Ak vezmeme realitu hriechu v našich životoch vážne, vidíme, že páchame zločiny voči svätému Bohu a Jeho kráľovstvu. Naše zločiny nie sú cnosti; sú to zlozvyky, a akékoľvek previnenie voči svätému Bohu je podľa definície zlé. Až kým nepochopíme, kto je Boh, nepochopíme skutočnú závažnosť hriechu. Pretože žijeme uprostred hriešnych ľudí, kde sú normy ľudského správania stanovené štruktúrou kultúry okolo nás, závažnosť nášho prestúpenia nami nepohne. Na Sione sme bez rozpakov. Keď pochopíme Boží charakter a sme schopní vidieť naše skutky nie v relatívnom porovnaní s ostatnými ľuďmi, ale v absolútnom porovnaní s Bohom, Jeho charakterom a Jeho zákonom, potom precitneme a pochopíme zlý charakter našej vzbury.

Až kým nebudeme brať Boha vážne, nebudeme brať vážne ani hriech. Ale ak sme si vedomí spravodlivého Božieho charakteru, potom my, rovnako ako kedysi svätí, budeme sa pred Ním biť rukami po ústach a konať pokánie v prachu a popole.

Evanjelium za 6 minút

Pcain — Fri, 12 Oct 2012 21:09:49 GMT

Pcain:

{{info|The Gospel in 6 Minutes}} 

==== Čo je evanjelium? ====

Čo je evanjelium? Poviem to jednou vetou.

Evanjelium je zvesť o tom, že Ježiš Kristus, ktorý je spravodlivý, zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, večný víťaz nad všetkými jeho nepriateľmi, a tak pre tých, ktorí v neho veria, už neexistuje žiadne odsúdenie, ale len večná radosť.

To je evanjelium.

==== Evanjelium nemôžete nikdy prerásť ====

Nikdy, nikdy, ''nikdy'' neprerastiete vašu potrebu pre neho. O evanjeliu nikdy nepremýšľajte ako o: „Ceste, ktorou som zachránený, dostanem silu, potom ho opustím a budem robiť niečo iné.“

Nie! Sme posilňovaní Bohom skrze evanjelium každý deň, až kým nezomrieme.

Nikdy neprerastiete potrebu počúvať evanjelium každý deň.

==== Ako evanjelium posilňuje ====

Uvediem príklad, a nepoužijem ho preto, že je to nejaká veľkolepá udalosť z môjho života, ale preto, že je to to, čím som si prešiel, a kde som najviditeľnejšie v poslednom roku zažil silu evanjelia, ktoré ma posilnilo. (Mnohí z vás zažívajú oveľa ťažšie udalosti, ako je rakovina prostaty - ''oveľa'' ťažšie.)

Spomínate si na verše, o ktorých som vám vo februári povedal, že boli pre mňa všemohúce? To bol ten moment hneď po tom, ako mi doktor povedal: „Asi budeme musieť urobiť biopsiu,“ keď ma ovládol strach. No, vďaka Bohu, netrvalo to dlho.

A potom prišlo - čo? 1Sol 5, 9 - 10. Je to najkrajšie evanjelium, aké môžete dostať.

Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme.

Vyriešené. Pokoj ako prúd riek.

==== Evanjelium je dokonalé pre vaše potreby ====

To je evanjelium - dokonale načasované, dokonale aplikované a dokonale sa hodí pre moje potreby. To je dôvod, prečo je Biblia taká hrubá - pretože máte mnoho rôznych potrieb. A sú v nej miesta, kde je evanjelium pre vás odhalené, a preto, ak sa ponoríte do celej knihy, vždy majúc na pamäti to, čo pre vás Kristus urobil a kúpil v tejto hrubej a slávnej histórii spolupráce Boha s ľuďmi, dá vám to, čo potrebujete.

A preto, všetko vo mne hovorí, a dúfam, že to budem hovoriť až do dňa, kedy zomriem: „Tomu, ktorý ma môže posilniť, tak, ako je to v evanjeliu podľa Pavla, jemu – tomuto Bohu - sláva na veky vekov.“

Boh vstúpil do dejín skrze Ježiša Krista, zomrel, aby zničil moc pekla, smrti, Satana a hriechu; a vykonal to skrze evanjelium Ježiša Krista.

==== Prosba veriť ====

Viem, že sú aj ľudia, ktorí si čítajú tento článok, ale neveria Ježišovi Kristovi, a preto môžu očakávať len odsúdenie. A preto vás na záver prosím, prestaňte vzdorovať. Vzdajte to. A jednoducho prijmite evanjelium, že Ježiš Kristus, Syn Boží, jediný spravodlivý, zomrel za vaše hriechy. Tretieho dňa vstal z mŕtvych a zvíťazil nad všetkými jeho nepriateľmi. On vládne, až kým si nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Odpustenie hriechov a právo stáť po pravici Boha prichádza zadarmo skrze neho samého, skrze samotnú vieru.

Žiadam vás, aby ste sa nesnažili byť silní vlastnými silami; budú chýbať, keď ich budete potrebovať. Bude prítomná iba jediná sila - sila, ktorú podľa evanjelia dáva Boh.

Už to viac neodkladajte.

Bezúhonnosť: Etická integrita

Pcain — Fri, 05 Oct 2012 12:51:57 GMT

Pcain: Vytvorená stránka „{{info|Above Reproach: Ethical Integrity}} Krátky článok, ktorý som si pred dvadsiatimi rokmi prečítal v novinách, mi uviazol v pamäti až dodnes. Bulldogs - ...“

{{info|Above Reproach: Ethical Integrity}} 

Krátky článok, ktorý som si pred dvadsiatimi rokmi prečítal v novinách, mi uviazol v pamäti až dodnes. Bulldogs - basketbalový tím strednej školy Rockdale County High School mesta Conyers v Georgii - vyhral svoj vôbec prvý národný šampionát v marci 1987 výhrou nad všetkými súpermi. Po osemnástich rokoch trénovania tímu bez šampionátu bol tréner Cleveland Stroud v extáze.

Ale niekoľko týždňov po šampionáte, keď robil tréner Stroud rutinný prehľad výsledkov školenia jeho hráčov, zistil, že jeden z jeho náhradných hráčov neprešiel niekoľkými školeniami, čo znamenalo, že hráč bol akademicky nespôsobilý na hru v basketbalovom tíme.

Tento študent nebol v žiadnom prípade dôvodom víťazstva tímu. Bol nováčikom, ktorý si obliekal hráčsky dres, ale v skutočnosti si za celú sezónu nezahral. Avšak, počas jedného zo semifinálových zápasov, keď tím viedol o viac ako 20 bodov, tréner Stroud chcel dať každému hráčovi možnosť zapojiť sa. Poslal hráča na ihrisko na menej ako 45 sekúnd. Nespôsobilý študent nezískal žiadne body. Jeho účasť na ihrisku v žiadnom prípade neovplyvnila výsledok hry. Ale technicky to bolo porušenie noriem štátnej spôsobilosti.

Tréner Stroud bol v nepríjemnej situácii. Ak by prezradil priestupok, jeho tím by bol diskvalifikovaný a bol by mu odobraný titul. Ak by mlčal, je veľmi nepravdepodobné, že by niekedy niekto za bránami školy odhalil tento priestupok.

Napriek tomu si tréner uvedomil, že zapojený hráč si bol vedomý porušenia pravidiel. A tiež je možné, že o tom vedeli aj ostatní študenti v tíme a mohli si myslieť, že ich tréner úmyselne ignoroval pokyny spôsobilosti. Ale oveľa dôležitejšie bolo to, že sám tréner Stroud o tom vedel, a ak by sa zámerne snažil zabrániť tomu, aby táto skutočnosť vyšla na svetlo sveta, najväčší úspech jeho trénerskej činnosti by bol navždy poškvrnený zlým tajomstvom.

Tréner Stroud povedal, že od chvíle, odkedy objavil porušenie pravidiel, vedel, čo má robiť. Nikdy nepremýšľal nad žiadnymi alternatívami. Jeho priority boli stanovené dlho pred týmto incidentom. Uvedomil si, že šampionát jeho tímu nebol taký dôležitý ako charakter hráčov. „Ľudia zabúdajú na skóre basketbalu,“ povedal. „Nikdy však nezabudnú na to, z čoho ste stvorení.“

Nahlásil priestupok a prišiel o jediný národný šampionát, aký jeho tím kedy vyhral.

Ale aj tréner, aj tím vyhrali oveľa dôležitejší druh cti, ako ten, ktorý im bol odňatý. Zachovali si neporušenú integritu a získali nesmierne množstvo dôvery a rešpektu. Tréner získal početné ocenenia učiteľa roka, trénera roka a občana roka, rovnako ako aj formálnu pochvalu od zákonodarného zboru štátu Georgia. O niekoľko rokov neskôr bol zvolený do magistrátu mesta Conyers, kde pracuje dodnes. ''Mal pravdu''. Ľudia, ktorí už dávno zabudli na víťazstvo tímu Bulldogs na národnom šampionáte, nikdy nezabudli na integritu tohto trénera.

Etická integrita je jedným z nevyhnutných atribútov kresťanského charakteru. Tak, ako je dôležité byť dobrý v doktríne a verný vo výučbe pravdy Písma, nie je v žiadnom prípade menej dôležité, aby kresťania boli priami v srdci a konzistentní v našej poslušnosti k mravným a etickým princípom Božieho zákona.

Ale to nie je jednoduchá povinnosť. Morálny štandard, podľa ktorého má Boží ľud žiť, siaha vysoko nad najvyššie princípy bežnej ľudskej etiky.

To bol jeden z hlavných bodov Ježišovho kázania na vrchu: „Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 5, 20). Celé kázanie bolo interpretáciou morálneho významu zákona. Podstatou Ježišovho posolstva bol rozšírený prejav proti predstave, že morálne princípy zákona sa vzťahujú len na správanie, ktoré ostatní ľudia môžu vidieť.

Ježiš učil, napríklad, že šieste prikázanie zakazuje nielen skutky zabíjania, ale aj vražedné srdce (v 21 - 22). Siedme prikázanie, ktoré zakazuje cudzoložstvo, tiež bezvýhradne odsudzuje cudzoložné túžby (v 27 - 28). A príkaz milovať blížnych platí rovnako aj na našich nepriateľov (v 43 - 44).

Ako vysoko je morálna a etická norma stanovená Božím zákonom? Nepredstaviteľne vysoko. Ježiš ju prirovnáva k dokonalosti samotného Boha: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (v 48).

To samozrejme predstavuje nedosiahnuteľnú úroveň. Ale je našou povinnosťou sa o integritu neúnavne snažiť. Dokonalá etická konzistencia je zásadným aspektom tohto zvrchovaného cieľa - absolútne pripodobenie sa Kristovi - ku ktorému by mal každý kresťan neustále napredovať (Flp 3, 12 - 14). Žiaden veriaci by preto nemal nikdy vedome obetovať svoju etickú integritu.

Tu sú tri pádne dôvody prečo:

Po prvé, v záujme našej povesti. Samozrejme, že kresťania by sa nemali zaoberať otázkami, ako je štatút, trieda, kasta alebo ekonomická prestíž. V tomto zmysle musíme byť ako Kristus, ktorý nemal žiadnu povesť a vzal na seba prirodzenosť sluhu (Flp 2, 7).

Je tu však pravý zmysel, podľa ktorého sa ''musíme'' zaujímať o udržanie si dobrého mena - a to platí najmä v oblasti etickej integrity. Jedným zo základných požiadaviek na staršieho je toto: „Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.“ (1 Tim 3, 7).

Nič nezničí dobrú povesť rýchlejšie alebo natrvalo, než úmyselné porušenie etickej integrity. Ľudia odpustia prakticky akýkoľvek iný druh chyby, nedbanlivosti alebo zlyhania - ale etický úpadok nesie škvrnu, ktorej je takmer nemožné sa zbaviť.

Pred niekoľkými rokmi mi jeden farník povedal niečo, čo nechce počuť žiadny pastor. Do nášho kostola pozval obchodnú známosť. Muž odpovedal: „Chodíte do toho kostola? Ja by som do toho kostola nechodil. Najskorumpovanejší advokát v meste chodí do toho kostola.“

Nevedel som - a stále neviem – o kom to hovoril. V našom kostole máme desiatky advokátov. Dúfam, že to bol omyl, a že osoba, ktorú mal na mysli, nebola členom našej cirkvi. Ale nasledujúcu nedeľu som opisoval incident z kazateľnice a povedal som: „Ak je advokát, o ktorom tento človek hovoril, dnes ráno tu, prosím ho, aby sa poučil od Zachariáša: „Čiňte pokánie a urobte všetko preto, aby ste obnovili svoju povesť v komunite. Do tej doby sa prestaňte predstavovať ako kresťan. Ničíte povesť celej cirkvi.“

Podľa Prís 22, 1: „ Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.“ Dobré meno máte iba vtedy, ak je vaša etická integrita neporušená a bezúhonná.

Po druhé, v záujme nášho charakteru. Ešte dôležitejšia je otázka osobného charakteru. Existuje dobrý dôvod, prečo je Ježišov výklad mravného zákona v Mt 5 tak veľmi zameraný na úprimnosť srdca, na rozdiel od vonkajšieho správania. Je to preto, lebo skutočný barometer toho, kto sme, sa odráža v tom, čo robíme, keď sa nikto iný nepozerá, ako myslíme v súkromí vlastných myšlienok, a ako reagujeme na vnuknutia vlastného svedomia. Tieto veci sú skutočným meradlom vášho morálneho a etického charakteru.

Rovnako dôležité ako udržiavanie si dobrej povesti v komunite, je tisíckrát dôležitejšie chrániť svoj vlastný charakter. To je dôvod, prečo sa Ježiš zaoberal otázkami morálky a etiky počnúc najvnútornejšími myšlienkami našich sŕdc. „Lebo ''zo srdca'' vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvo, smilstvo, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.“ (Mt 15, 19).

Nebude zveličovaním, ak povieme, že jediným najdôležitejším bojiskom v boji o integritu je vaša vlastná myseľ. To je miesto, kde bude všetko skutočne vyhraté alebo prehraté. A ak prehráte tam, už ste zničili svoj charakter. Aj poškodený charakter nevyhnutne kazí povesť, pretože zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie (Mt 7, 18).

To nás vedie k tretiemu dôvodu, prečo je také dôležité chrániť si našu morálnu a etickú integritu: v záujme nášho svedectva. Vaša povesť odráža to, čo o vás hovoria ľudia. Vaše ''svedectvo'' je to, čo váš charakter, vaše správanie a vaše slová hovoria o Bohu.

Pozrime sa na to, čo znamená, keď kresťanovi chýba etická integrita. O takom človeku sa hovorí, že nemá pravú vieru v to, o čom Písmo jasne hovorí, že je pravdou Boha: „Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta“ (Prís 21, 3). „Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom“ (Prís 15, 8). A že Boh „má záľubu v úprimnom srdci“ (Ž 51, 6).

Inými slovami, ten, kto zanedbáva etickú integritu, svojím životom a postojom vyhlasuje o Bohu nepravdu. Ak sám seba nazýva kresťanom a tvrdí, že je Božím dieťaťom, v skutočnosti berie Božie meno nadarmo na tej najzákladnejšej úrovni. Týmto sa otázka etickej integrity stáva dôležitou, však?

To je to, na čo si musíme spomenúť zakaždým, keď sme kvôli výhodám v pokušení prispôsobiť naše etické zásady. Nestojí to za vysokú cenu, ktorou by sme zaplatili za našu povesť, charakter alebo svedectvo.

Videli sme Jeho slávu, plného milosti a pravdy

Pcain — Tue, 06 Sep 2011 18:35:06 GMT

Lenka Mihalkova:

{{info|We Beheld His Glory, Full of Grace and Truth}} 
<blockquote>'''Jn 1, 14-18''' A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami, a videli sme jeho slávu, slávu jediného Syna z Otca, plného milosti a pravdy. 15 (Ján svedčil o Ňom volajúc: „Toto je Ten, o ktorom som po-vedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja.“) 16 A z jeho plnosti sme všetci prijali, a to milosť nad milosť. 17 Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. </blockquote>
Aby sme videli hlavnú pointu tohto odseku, začnime veršom 14. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Vráťte sa k prvému veršu, aby ste si pripomenuli, koho označuje slovom Slovo. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to ''Slovo'' bolo Boh.“ (Jn 1, 1). Takže Slovo označuje Boha Syna.

Používam termín ''Syn'', pretože tento termín je použitý tu vo verši 14: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn. “ Takže Slovo je ''Syn'' Boh.

'''Jeden Boh, tri Osoby'''

Muslimovia sa o slovo ''Syn'' potkýnajú, rovnako ako mnoho ďalších. Niektorí si myslia, že máme na mysli to, že Boh mal sex s Máriou a stvoril syna. To nie je to, čo Biblia hovorí. Jn 1, 1 hovorí: „Na počiatku bolo Slovo.“ Tým je Boží Syn. A nemal začiatok. Bol tam od začiatku. Existoval tak ďaleko do minulosti ako môžete ísť - do večnosti. A verš 3 hovorí: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ To znamená, že nebol stvorený. On nie je súčasťou tvorby v žiadnom prípade. Tak tu je to, čo vieme o Božom Synovi: 1) On je Boh. 2) Otec je tiež Boh. 3) Syn nie je Otec, bol s Otcom. 4) Je nestvorený a večný.

Je toho oveľa viac čo povedať o učení o Trojici - učenie, že Boh existuje ako jeden Boh v troch osobách, Otec, Syn a Duch Svätý. To si nateraz pamätajte. Syn a Otec sú jeden Boh, ale sú to dve osoby. Majú jednu božskú podstatu. Oni sú jeden Boh s dvoma centrami vedomia.

'''Boh sa stal človekom - bez toho, aby prestal byť Bohom'''

A teraz, čo verš 14 hovorí - a toto je jedna z najdôležitejších udalostí v histórii - je to, že Slovo, Syn, sa stal človekom bez toho, aby prestal byť Bohom. To je to, na čo sa zameriame nasledujúce dva týždne: Ako vieme, že je tomu naozaj tak, a čo to znamená pre nás osobne?

„Slovo sa telom stalo.“ Znamená to, že Božie Slovo, Syn Boží sa stal človekom bez toho, aby prestal byť Bohom. Ako to vieme? A čo to znamená pre nás? Všetok dnešný čas strávime odpoveďami na tento verš 14.

'''Slovo ''prebývalo medzi nami'''''

Prvý dôvod prečo hovoríme, že božie Slovo neprestalo byť božím Slovom, keď sa stal človekom, je vyhlásenie vo verši 14, že Slovo „prebývalo medzi nami.“ Podstatou slovesa ''prebývalo'' je ''Slovo''. A to Slovo je Boh. Takže najprirodzenejší spôsob, ako to prijať je to, že Boh, Slovo, prebývalo medzi nami. To je dôvod, prečo anjel v Matúšovi 1, 23 povedal, „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emmanuel“ (čo v preklade znamená, ''Boh s nami''). Slovo, Syn, neprestal byť Bohom, keď sa stal človekom.

'''Sláva, akú má jednorodený Syn Boží'''

Druhým dôvodom, prečo tomu veríme je ďalší bod vo verši 14: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Sláva koho? Sláva Slova – Slovo, ktoré je Boh. A aká je to sláva? Je to “sláva ako jednorodeného Syna od Otca.“

Keď Ján hovorí, že sláva vteleného Slova je “sláva ako jednorodeného Syna od Otca,“ to slovo ''ako'' znamená, že je to imitácia slávy? Nie je to skutočná sláva Syna, ale iba sláva ''ako'' Syna? To si nemyslím. Ak poviem, napríklad, „Mám knihu, ktorej sa chcel zbaviť, a chcel by som ju dať tebe ''ako'' mojej prvej voľbe,“ nebudete reagovať, „ja nie som tvojou prvou voľbou, som len ''ako'' prvá voľba.“ Nie, to nie je to, čo ''ako'' znamená, keď poviem: „Dávam ti to ako mojej prvej voľbe.“ Znamená to: Dávam ti to, pretože ''ty si naozaj'' moja prvá voľba. Keď Ján hovorí: „Videli sme jeho slávu, slávu, akú má jednorodený Syna od Otca,“ má na mysli, „Videli sme jeho slávu, slávu, aká naozaj je, sláva Božieho Syna.“

Vieme to, pretože znovu, v prvej časti verša 14, Ján hovorí jednoducho a priamočiaro, „Videli sme ''jeho'' slávu“, bez kvalifikácie. Sláva koho? Sláva večného Slova, Syn. „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, a videli sme jeho slávu.“ Takže neexistuje žiadne zníženie zázraku vtelenia. Slovo sa stalo telom, a tak urobil bez toho, aby prestal byť Bohom. Dokazuje Božiu slávu.

'''Čo to znamená pre nás?'''

Verše 15-18 ponúkajú viac dôvodov k domnienke, že sa Slovo stalo telom bez toho, aby prestal byť Bohom. To prediskutujeme budúci týždeň, ak Boh dovolí. Ale teraz, poďme sa opýtať vo verši 14, čo to znamená pre nás, že sa Slovo stalo telom, že Boží Syn sa stal človekom bez toho, aby prestal byť Bohom. Prečo sa pýtam na túto otázku? Po prvé preto, že lebo odpoveď je v texte. Ale je tu aj iný dôvod.

'''Pestovanie relačnej kultúry'''

Spomínate si, že pred pár mesiacmi som kázal niekoľko správ prosiac Boha, aby ich použil na rast niečoho, čo som nazval ''relačnou kultúrou'' našej cirkvi? Vysvetlil som, čo som myslel vo vzťahu k Listu Filipanom 2, 3-4: „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.“ Inými slovami, nech rastieme ako cirkev tak, že sa prekonáme a budeme slúžiť druhým a budeme brať do úvahy aj záujmy druhých.

A pamätáte si, čo bolo základom tohoto služobníka, relačný spôsob myslenia? Ďalšie verše vysvetlili: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“ (Flp 2, 5-7). Inými slovami, podstata pokory, služby, lásky- a obnovenej relačnej kultúry v Betleheme znela: ''Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami - a zomrelo za nás''.

'''Vtelenie a aplikácia'''

Dôvod, prečo som toto spomenul je ten, že nepovieme: „No, minulé leto sme urobili náš malý relačný projekt a teraz sme v teológii.“ Nie. Jediná teológia, ktorá sa ráta je taká, ako List Filipanom - 2, čo je presne rovnaké ako – Evanjelium podľa Jána. Pomáha nám poznať Krista a slávu v Kristovi, a byť premenení Kristom v záujme lásky (13:34, 15:12) - čo znamená, že relačne mení našu cirkev. Robí nás milujúcejšími, užitočnejšími, viac slúžiacimi, menej pyšnými, menej sebeckými, menej introvertnými, starostlivejšími.

Takže keď hovorím: „Zostaňme s veršom 14 až kým sa neopýtame, čo to znamená pre nás, že sa Slovo stalo telom“, za touto otázkou môžete počuť tlkot srdca. Vždy pozorujem to, aký rozdiel spôsobuje táto úžasná teológia v našich osobných a vzájomných životoch.

'''V Ježišovi vidíme Božiu slávu'''

Takže, čo to znamená ''pre nás'', že sa Slovo stalo telom? Verš 14 hovorí: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Znamená to, že v Ježišovi Kristovi, môžeme vidieť Božiu slávu. A to znamená, že sláva Božia zjavená v Ježišovi nás nenecháva v hriechu. Namiesto toho je “plný milosti a pravdy.“ Znamená to, že Božia sláva v Kristovi je jeho milostivá náklonnosť k nám bez toho kompromitovania jeho pravdivosti, jeho vernosti k nemu samému. A táto milostivá náklonnosť je veľmi, veľmi veľká. To je dôvod, prečo používa slovo ''plný'' - slovo ''plný'' upravuje ''slávu''. Sláva Božieho Syna je plná vľúdnosti k nám hriešnikom, bez kompromitovania Božej pravdy.

'''Plný milosti…'''

To je naozaj dobrá správa. Boh sa mohol rozhodnúť stať sa telom ako sudca a kat. A každý z nás by bol pred ním uznaný vinným a odsúdený k večnému trestu. Ale On sa nestal telom týmto spôsobom. Slovo, Syn, ktorý je Boh, sa stalo telom, aby odhalilo Božiu slávu, ktorá je “''plný milosti a pravdy.''“ Slovo Božie sa stalo telom, aby nám bol milostivý. Slovo sa stalo telom, aby táto vľúdnosť k nám bola v súlade s Božou pravdivoťou. To nebude nemastná-neslaná, bezcharakterná, sentimentálna milosť.

To bude spravodlivá, Boha-povznášajúca, drahá milosť. To povedie rovno k Ježišovej smrti na kríži. V skutočnosti, toto je dôvod, prečo sa stalo telom. Musel mať telo, aby mohol zomrieť. Musel byť človekom, aby mohol zomrieť ako Bohočlovek namiesto nás (Židom 2, 14-15). Slovo sa stalo telom, aby smrť Ježiša Krista bola možná. Kríž je miesto, kde plnosť milosti žiarila najjasnejšie. To bolo tam vykonané a tam kúpené.

'''. . . A pravda'''

A dôvod, prečo sa to stalo skrze smrti je, pretože Boží Syn je plný milosti a ''pravdy''. Boh je milostivý k nám a ''pravdivý v sebe''. Preto, keď jeho syn príde, je plný milosti a pravdy. Keď Kristus zomrel, Boh bol pravdivý v sebe, pretože hriech bol potrestaný. A keď Ježiš zomrel, Boh bol ''milostivý k nám'', pretože trest niesol Kristus, nie my.

“Slovo sa telom stalo“, znamená pre nás, že Božia sláva bola odhalená v histórii ako nikdy predtým, a to v plnosti milosti a pravdy a plnosť pravdy, ktorá žiari najjasnejšie v Ježišovej smrti za hriešnikov.

'''Vidieť duchovnú krásu'''

Dávajte pozor, aby ste nepovedali: „No, ja som tam nebol, aby som ho videl a tak sláva je pre mňa neviditeľná. Vy, náboženské typy, môžete hovoriť koľko chcete o sláve Syna Božieho, ale on tu nie je, aby to videl.“ Buďte opatrní. Nemyslite na túto slávu vo verši 14 iba ako na vonkajší jas a krásu. Ježiš nežiaril a nebol krásny fyzicky. „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili“ (Izaiáš 53, 2).

A neberte túto slávu vo verši 14 ako obyčajné demonštrácie zázrakov. Tam boli ľudia, ktorí videli zázraky, vedeli, že sa stali, a nevideli nič krásne alebo slávne. Chceli ho zabiť (Jn 11, 45-48).

Nie, odhalená “sláva“ Syna Božieho, sláva Slova, sláva Ježiša Krista, v jeho prvom príchode, je predovšetkým duchovná sláva, duchovná krása. Nie je to niečo, čo je viditeľné fyzickými očami, ale očami srdca (Ef 1, 18). Pozeráme sa na to, ako hovorí a koná a miluje a umiera, a s milosťou, vidíme vlastnú autentizáciu, božskú slávu, alebo krásu.

'''Jedinečná zmes milosti a pravdy'''

Pavel to v 2 Korintským 4, 4 podal takto, „ Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.“ “''Kristova sláva, ktorý je obrazom Boha“'', je to, čo hovorí Jn 1, 14 „ slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

A pamätajte, že Pavol hovorí k ľuďom, ktorí nikdy nevideli pozemského Ježiša, a Ján píše svoje evanjelium pre ľudí, ktorí nikdy nevideli pozemského Ježiša - ľudí ako sme my. Sláva v Evanjeliu podľa Jána 1, 14 a sláva v 2 liste Korintským 4, 4 je sláva, ktoré sa ''zobrazí'' duchovne, keď ''počujete'' príbeh o Ježišovi.

Nemusíte ho vidieť fyzicky. Ježiš povedal v Jn 20, 29, „Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili.“ Stretávate sa s ním v Evanjeliu podľa Jána a v ďalších častiach Biblie. A keď sa s ním stretnete, prostredníctvom týchto príbehov inšpirovaných jeho slovami a skutkami, jeho sláva prežiari všetko - autentickú krásu jedinečnej zmesi milosti a pravdy.

'''Znovuzrodený evanjeliom'''

Nie je to náhoda, že verše 12-13 popisujú znovuzrodenie, a verš 14 opisuje vidieť slávu Božieho Syna. Verše 12-14:
<blockquote>Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa ''Božími deťmi'': tým, čo ''uverili'' v jeho meno, čo sa ''narodili'' nie z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z ''vôle Boha''. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme ''uvideli'' jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. </blockquote>
Pamätáte si verš 4: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí “. Keď je daný nový duchovný ''život'', vznikne nové ''svetlo''. Toto svetlo nie je fyzické svetlo. Je to duchovný jas slávy Božieho Syna podľa verša 14. Takto sme začali vidieť! A ako sa nám stane nový duchovný život? Verš 13 hovorí, že sa tak stane, keď sa narodíme nie z človeka, ale z Boha. Stáva sa to vtedy, že sa znovu narodíme. To je vtedy, keď začneme veriť, prijmeme Krista a staneme sa Božími deťmi (Jn 1, 12).

V evanjeliu - tým, že počujeme príbeh o Ježišových zachraňujúcich skutkoch a slovách - Boh v nás vytvára duchovný ''život''. Rodíme sa z Boha skrze evanjelium (1 Pt 1, 23-25). A tento nový duchovný život uzrie ''svetlo'' slávy Kristovej (Jn 1, 4). Deje sa tak okamžite. To je dôvod, prečo sa to v Jn 8, 12 nazýva “svetlo života.“ Keď máte duchovný život, vidíte duchovnú slávu.

'''Vidieť Slávu'''

Alebo iný spôsob, ako to povedať, podľa verša 12, je to, že tento nový život a pohľad very vo svetle a prijíma svetlo ako pravdu a slávu Ježiša Krista, Syna Božieho. A v tomto ''živote'' a ''svetle'' a ''viere'' a ''prijímaní'' verš 12 hovorí, že sme získali právo byť Božími deťmi. To znamená, že sme Božie deti, pretože tento život a svetlo a viera a prijímanie sú naše právo byť Božími deťmi.

A tak pred vami vyzdvihujem vteleného Božieho Syna: ''A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi name bez toho, aby prestalo byť Bohom''. Viďte jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Viďte Ho, pre slávu, že je, a žite. Amen.

Nebesá sa radujú

Pcain — Mon, 14 Mar 2011 14:24:44 GMT

Pcain: Vytvorená stránka „{{info|Heaven Rejoices}} Napísal som niekoľko kníh na rôzne témy, a jedna vec, ktorá sa občas stane, keď publikujete knihu je, že ľudia vás požiadajú, ab...“

{{info|Heaven Rejoices}} 

Napísal som niekoľko kníh na rôzne témy, a jedna vec, ktorá sa občas stane, keď publikujete knihu je, že ľudia vás požiadajú, aby ste im ju podpísali. Rozdávanie autogramov považujem za niečo, čo robia slávni ľudia. A preto mám pri podpisovaní knihy taký zvláštny pocit. Avšak robím to rád. Ak ste napísali kresťanské knihy, mnohým ľuďom váš podpis nebude stačiť a budú chcieť niečo navyše. Tiež sa pýtajú na váš svoj obľúbený verš z Biblie. Mnohí autori píšu verše, ako je Jn 3:16, či Rim 8:28. Môj obľúbený verš z Biblie je Sofaniáš 3:17.

Pred rokmi som sedel pri konferenčnom stole, pripravenom na autogramiádu, s prominentným učencom reformovanej cirkvi. Videl, ako som pod môj podpis napísal ‘Sof 3:17‘. V okamihu, keď nikto nestál v rade na podpis, naklonil sa ku mne a zašepkal: „Vyťahuješ sa.“ Vedel som, že žartuje, ale jeho slová boli dôležité, pretože poukázal na skutočnosť, že Sofoniáš nie je na zozname "Obľúbených kníh z Biblie " u veľa kresťanov. Kedy ste vy naposledy čítali Sofoniáša?

Predtým, než si prečítame Sofoniáša 3:17, zopakujme si, kto to vlastne Sofoniáš bol. Sofoniáš bol prorok Boží, ktorý bol v siedmom storočí pred našim letopočtom za vlády Joziáša (640 do 609 pnl) - posledného zo zbožných júdskych kráľov, povolaný priniesť posolstvo o súde ľuďom Júdey. Toto bolo kľúčové obdobie v dejinách Božieho ľudu, pretože to boli posledné desaťročia, ktoré viedli k zničeniu Jeruzalema Babylonom v roku 586. Severné kráľovstvo Izraela už bolo dobyté Asýrčanmi v roku 722. Júdea bola na rovnakej ceste hriechu a vzbury. V tejto súvislosti prišiel prorok Sofoniáš.

Sofoniášova kniha začína jedným z najdramatickejších vyhlásení prichádzajúceho rozsudku, ktorý nikde inde v Písme nenájdete. Jeho opis kalamity, ktorá má postihnúť Júdeu, vracia späť k Božiemu súdu ľudstva za dní Noeho. Sofoniáš píše (v 1, 2-3):

Dočista zmetiem všetko zo zeme - znie výrok Hospodinov. Zmetiem človeka i zvieratá, zmetiem nebeské vtáctvo i morské ryby, i pohoršenie s bezbožníkmi, a vykynožím ľudí zo zeme - znie výrok Hospodinov.

Tu je jasne opísaný Boží hnev proti tým, ktorí sa proti nemu búria. Tí, ktorí si myslia, že takáto reč je krutá, nechápu skutočnú podstatu zla hriechu. Väčšina knihy pokračuje takýmto spôsobom, kde Sofoniáš ohlasuje blížiacu sa skazu Júdey a národov.

Záverečná časť knihy (3, 9-20), ale obsahuje dve prisľúbenia spásy. V prorockých knihách nie je nezvyčajné, že proroci prechádzajú z prorokovania skazy na prorokovanie požehnania. Sofoniášove prorokovania požehnania naznačujú, že rozsudok nie je Božím posledným slovom pre jeho ľud. Sofoniáš začína s proroctvom Božieho očistenia verných veriacich (verše 9-13). Toto je nasledované veštbou popisujúcou Božiu radosť s jeho ľudom (verše 14-20). Vo verši 14 Boh vyzýva svoj ľud spievať a radovať sa (verš 14), pretože odňal ich rozsudky a odstránil ich nepriateľov (verše 15-16). Potom vo verši 17 čítame to, čo O. Palmer Robertson nazýva ‘Jn 3:16 z OT.‘

Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou.

Boh vo verši 14 vyzýva svoj ľud spievať a radovať sa. Potom vo verši 17, Boh spieva a raduje sa nad nimi. Zastav sa a pouvažuj o tom chvíľu. Pán Boh všemohúci, Stvoriteľ neba a zeme, Svätý Izraela, sa raduje nad vernými veriacimi. Nad vernými jasá hlasným spevom. Hlasitý spev! Radosť! To nie je Aristotelov "nepohnutý iniciátor." Toto nie je abstraktný boh filozofov. Toto je náš Boh, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov, Otec nášho Pána Ježiša Krista. A tento Boh, živý Boh, sa raduje nad Jeho vernými veriacimi s radosťou a hlasno spieva.

Pripomína vám to nejakú pasáž z Nového zákona? Zoberme si podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Otec v tomto podobenstve, ktorý reprezentuje Boha, vidí svojho márnotratného syna vrátiť sa domov. A čo urobí? Beží k nemu, objíme a pobozká ho. To bolo niečo, čo by dôstojný postarší židovský muž nikdy v tej dobe neurobil. Ježiš nám hovorí, že v nebi je radosť, keď hriešnik činí pokánie (Lukáš 15, 7). Nie sú to iba anjeli, ktorí sa radujú. Aj Boh sa raduje. Sofoniáš 3:17 nám jasne pripomína, že náš Otec v nebi nie je nijakým vzdialeným deistickým bohom, ktorý sa o nás vôbec nestará. Je to obraz skutočnej a hlbokej osobnej lásky, taký druh lásky, ktorá by obetovala všetko pre naše dobro. Taký druh lásky, ktorá obetovala všetko pre naše dobro. Jemu patrí všetka sláva, česť a moc.

Pátranie po radosti

Pcain — Mon, 28 Feb 2011 15:26:38 GMT

Pcain:

{{info|Quest for Joy}} 

==== Vedeli ste, že Boh nám prikazuje, aby sme boli radostní? ====

''„Raduj sa v Hospodinu a dá ti, po čom ti srdce túži.” (Ž 37, 4)''

'''1) Boh nás stvoril na svoju slávu'''

''„ priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry od končín zeme,…a ktorých som na svoju slávu stvoril, vytvoril a urobil.”(Iz 43, 6 – 7)''

Boh nás stvoril, aby sme zväčšili jeho veľkoleposť – spôsobom, akým teleskopy zväčšujú hviezdy. Stvoril nás, aby sme zobrazili jeho dobrotu, pravdu, krásu, múdrosť a spravodlivosť. Najväčší prejav Božej slávy pochádza z hlbokého potešenia vo všetkom, čím je On. To znamená, že Boh dostáva chválu a my potešenie. Boh nás stvoril, aby sa On najviac oslávil na nás práve vtedy, keď v ňom nájdeme najväčšie uspokojenie.

'''2) Každý človek by mal žiť na slávu Božiu'''

''„Či teda jete, alebo pijete a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!” (1 Kor 10, 31)''

Ak nás Boh stvoril na svoju slávu, tak je zjavné, že by sme na Jeho slávu mali žiť. Naša služba pochádza z Jeho konceptu. Takže našou prvou povinnosťou je ukázať Boží význam tým, že budeme spokojní so všetkým, čím je pre nás On. Toto je podstatou lásky k Bohu (Mt 22, 37), viery v neho (1Jn 5, 3-4) a vďačnosti k nemu (Ž 100, 2-4). Toto je koreňom pravej poslušnosti, najmä milovať ostatných (Kol 1, 4-5).

'''3) Všetci sme zlyhali pri oslavovaní Boha tak, ako by sme mali'''

''„Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.” (R 3, 23)''

Čo znamená ‘nesplniť očakávania slávy Božej’? Znamená to, že nikto z nás neveril Bohu a necenil si Ho spôsobom, akým by sme mali. Neboli sme spokojní s Jeho silou a s Jeho cestami. Uspokojenie sme našli v iných veciach, ktoré boli pre nás dôležitejšie ako Boh, a to je podstatou modlárstva (R 1, 21-23). Odkedy prišiel hriech do tohto sveta, silne sme odolávali tomu, aby Boh bol našim jediným uspokojujúcim bohatstvom (Ef 2, 3). Toto je veľká urážka Božej veľkoleposti (Jer 2, 12 – 13).

'''4) Nikto z nás neujde spravodlivému Božiemu súdu'''

''„Lebo odmena za hriech je smrť…” (R 6, 23)''

Všetci sme znevážili slávu Božiu. Ako? Uprednostňovaním iných vecí. Našou nevďačnosťou, neverou a neposlušnosťou. Takže Boh nás iba ukráti o radosť z jeho slávy „Vezmú trest: večné zahynutie od tváre Pánovej a od slávy jeho moci” (2Tes 1, 9).

Slovo „peklo“ je v Novom zákone použité dvanásťkrát – jedenásťkrát samým Ježišom. Nie je to výmysel vytvorený nahnevanými kňazmi Je to vážne varovanie od Syna Božieho, ktorý zomrel, aby sme my boli spasení. My to však ignorujeme.

Ak by sa Biblia skončila touto analýzou podstaty človeka, boli by sme odsúdení na beznádejnú budúcnosť. Našťastie, tu sa to nekončí…

'''5) Boh nám poslal svojho jediného Syna, aby sme my mali večný život a radosť'''

''„Verná je to reč a hodná, aby ju všetci prijali, že Kristus Ježiš prišiel na svet, aby spasil hriešnikov…” (1Tim 1, 15)''

Dobrá správa je, že Kristus zomrel za takých hriešnikov, ako sme my. A naozaj vstal z mŕtvych, aby dokázal spásonosnú moc svojej smrti a otvoril nám brány večného života a radosti (1K 15, 20). To znamená, že Boh má moc vyslobodiť hriešnikov a zostať spravodlivým (R 3, 25-26). „Pretože aj Kristus umrel raz a navždy za naše hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu” (1Pt 3, 18). Vrátiť sa naspäť domov k Bohu je to miesto, kde nájdeme hlboké a trvajúce uspokojenie.

'''6) Plody získané smrťou Krista patria tým, ktorí činia pokánie a dôverujú Bohu'''

''„Preto kajajte a obráťte sa, aby vám boli zahladené hriechy” (Sk 3, 19). „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!” (Sk 16, 31).''

‘Kajať sa’ znamená, odvrátiť sa od všetkých klamlivých prísľubov hriechu. ‘Viera’ znamená byť spokojný so všetkým, čo nám Boh prisľúbil v Kristovi. „Kto verí vo mňa,” hovorí Ježiš, „nikdy nebude žízniť” (Jn 6, 35). Vykúpenie nemôžeme kúpiť. Nemôžeme si ho ani zaslúžiť (Rim 4, 4 – 5). Je to milosť skrze vieru (Ef 2, 8 – 9). Je to nezištný dar (Rim 3, 24). Budeme ho mať, ak sa o neho budeme staraťviac ako o všetko ostatné (Mt 13, 44). Ak to urobíme, tak potom bude Boží plán dokonalý. On je oslávený v nás a my v ňom nachádzame uspokojenie - naveky.

==== Dáva vám to zmysel? ====

Túžite po takej radosti, ktorá pochádza z uspokojenia, že Boh v Kristovi je pre nás všetkým? Ak áno, tak potom dovoľte Bohu, aby konal vo vašom živote.

==== Čo by ste mali robiť? ====

Odvráťte sa od klamlivých prisľúbení hriechu. Odovzdajte sa Ježišovi, aby vás zachránil od viny, trestu a otroctva. „Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený” (Rim 10, 13). Začnite si zhromažďovať nádej vo všetko, čím je pre vás Boh v Kristovi. Zlomte silu prisľúbení hriechu vierou vo vyššie uspokojenie v božích prisľúbeniach. Začnite čítať Bibliu, aby ste našli vzácne a úžasné prisľúbenia, ktoré vás môžu oslobodiť (2Pt 1, 3 – 4). Nájdite v Bibliu veriace cirkevné spoločenstvo a zblížte sa s ľuďmi, pre ktorých je Kristus nado všetko a spoločne Ho uctievajte (F 3, 7).

Najlepšou správou na svete je, že nie je potrebný konflikt medzi naším šťastím a Božou svätosťou. Byť spokojný so všetkým, čo je pre nás Boh v Kristovi zdôrazňuje to, akým úžasným bohatstvom je Boh.

''„Ty mi dáš poznať cestu života: Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, vo Tvojej pravici je večná blaženosť.” (Ž 16, 11)''

10 dôvodov, prečo som vďačný za Bohom vdýchnutú Bibliu

Pcain — Wed, 16 Feb 2011 15:19:43 GMT

Lenka Mihalkova:

{{info|10 Reasons Why I Am Thankful for the God-Breathed Bible}} 

 '''1. Biblia prebúdza vieru, zdroj hlbokej pokory.'''
<blockquote>
Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze ''slovo Kristovo''. (R 10, 17)
</blockquote>
'''2. Biblia oslobodzuje od hriechu.'''
<blockquote>
A poznáte ''pravdu'' a ''pravda'' vás vyslobodí.(Jn 8, 32)
</blockquote>
'''3. Biblia oslobodzuje od Satana.'''
<blockquote>
A služobníkovi Pánovmu nesluší sa vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, ''spôsobným vyučovať'' a trpezlivo krivdy znášať. Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, ''aby poznali pravdu'' a vymanili sa z osídla diablovho, ktorým boli zotročení plniť jeho vôľu. (2 Tim 2, 24-26)
</blockquote>
'''4. Biblia posväcuje.'''
<blockquote>
Posväť ich v ''pravde'', - Tvoje slovo je pravda. (Jn 17, 17)
</blockquote>
'''5. Biblia oslobodzuje od korupcie a posiňuje bohabojnosť.'''
<blockquote>
Ako nám Jeho božská moc v ''známosti Toho, ktorý nás povolal'' svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľmi veľkými ''zasľúbeniami'', aby ste ''nimi'' mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. (2 Pt 1, 3-4)
</blockquote>
'''6. Biblia prináša lásku.'''
<blockquote>
A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac a viac rozhojňovala v pravej ''známosti'' a v každej skúsenosti. (F 1, 9)

Cieľom takéhoto ''prikazovania'' je láska z čistého srdca a z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. (1Tim 1, 5)
</blockquote>
'''7. Biblia zachraňuje.'''
<blockquote>
Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to budeš činiť, aj sám seba zachrániš, aj tých, čo ťa počúvajú. (1Tim 4, 16)

Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých, lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval ''celú vôľu Božiu''. (Sk 20, 26-27)

So všetkým zvodom neprávosti k tým, čo hynú, pretože neprijali lásku k ''pravde'', aby boli spasení. (2Tes 2, 10)
</blockquote>
'''8. Biblia potešuje.'''
<blockquote>
Toto som vám ''hovoril'', aby moja radosť bola vo vás, a vaša radosť, aby bola úplná. (Jn 15, 11)
</blockquote>
'''9. Biblia odhaľuje Boha.'''
<blockquote>
A Pán sa ďalej zjavoval v Šíle, lebo Pán sa zjavoval Samuelovi v Šíle podľa Pánovho slova. (1 Sam 3, 21)
</blockquote>
'''10. A preto''', Biblia je základom môjho šťastného domova, života, duchovnej služby a nádeje na večný život s Bohom.

Teologická vízia služby

PagePush — Mon, 24 Aug 2009 16:26:07 GMT

PagePush: Automated: copied from main site

{{ info | Theological Vision for Ministry}}Toto nie je prehľad nášho učenia viery (pozri Vyznanie viery, ďalej len VV), ale stanovisko o tom, ako zamýšľame vykonávať kresťanskú službu a interagovať s našou kultúrou s biblickou a teologickou vernosťou.

(1) Ako reagovať na kultúrnu krízu pravdy? (Epistemologická otázka) Od úsvitu osvietenstva vládol počas niekoľkých storočí všeobecný súhlas, že pravda – vyjadrená slovami, ktorá podstatne korešponduje so skutočnosťou – skutočne existuje a môže byť poznaná. Myslelo sa, že samotné ľudské myslenie dokáže objektívne poznať pravdu. V poslednej dobe postmodernizmus kritizoval takéto predpoklady a tvrdí, že pri svojom hľadaní pravdy nie sme skutočne objektívni, ale interpretujeme informácie cez svoje osobné skúsenosti, záujmy, city, kultúrne predsudky, jazykové obmedzenia a vzťahy. Postmodernizmus nám hovorí, že nárok na objektivitu je arogantný a nevyhnutne vedie ku konfliktom medzi spoločenstvami s odlišnými názormi na to, kde pravda je. Tvrdia, že taká arogancia aspoň zčasti vysvetľuje mnohé nespravodlivosti a vojny modernej éry. Reakcia postmodernizmu je však nebezpečná iným spôsobom: Jej najnaliehavejšie hlasy tvrdia, že nárok na objektívnu pravdu je treba nahradiť pokornejším „tolerantným“ a inkluzívne rôznorodým subjektívnym pluralizmom – pluralizmom, ktorý sa často utápa v močarisku, ktoré neposkytuje žiadny pevný základ pre „vieru raz navždy odovzdanú svätým.“ Taký postoj nemá miesto pre pravdu, ktorá korešponduje so skutočnosťou, ale iba pre súbor subjektívne formovaných právd. Ako reagovať na túto kultúrnu krízu pravdy?

a. Tvrdíme, že pravda je súlad so skutočnosťou. Veríme, že Svätý Duch, ktorý inšpiroval slová apoštolov a prorokov, prebýva v nás, takže my, ktorí sme boli stvorení na Boží obraz, môžeme prijímať a rozumieť slová Písma, ktoré Boh zjavil a pochopiť, že pravdy Písma sú v súlade s realitou. Výroky Písma sú pravdivé práve preto, že sú Božími výrokmi a korešpondujú s realitou, hoci naše poznanie tých právd (a naša schopnosť dokázať ich iným) je nevyhnutne neúplná. Viera osvietenstva v úplne objektívne poznanie urobila z ľudského myslenia modlu. Ale popierať možnosť čistého objektívneho poznania neznamená stratu pravdy, ktorá korešponduje s objektívnou realitou, aj keď nikdy nemôžeme poznať takú pravdu bez prvku subjektivity. Pozri VV-(2).

b. Tvrdíme, že pravda je vyjadrená pravda. Veríme, že Písmo je prenikavo výrokové a že všetky výroky Písma sú plne pravdivé a autoritatívne. Pravda Písma sa však nedá plne vyjadriť sériou výrokov. Existuje v žánroch príbehov, metafor a poézie, ktoré sa nedajú vyčerpávajúco vyjadriť vo vieroučných výrokoch. Tlmočia nám však Božiu vôľu a myseľ tak, aby nás menili na svoju podobu.

c. Tvrdíme, že pravda je súlad života s Bohom. Pravda nie je len teoretickým súladom, ale aj zmluvným vzťahom. Biblické zjavenie je treba nielen poznať, ale ho aj žiť (Dt 29:29). Zámerom Biblie je vytvoriť v nás múdrosť – život, ktorý je celkom podriadený Božej realite. Pravda je teda súladom medzi celým naším životom a Božím srdcom, slovami a činmi skrze Slovo a Ducha. Odstránením výrokovej podstaty biblickej pravdy sa závažne oslabuje naša schopnosť zachovávať, brániť a vysvetľovať evanjelium. Ale hovoriť o pravde len ako o výrokoch oslabuje naše porozumenie vtelenému Synovi ako Ceste, Pravde a Životu a komunikatívnej sile príbehu a dôležitosti pravdy ako životu v skutočnom súlade s Bohom. Ako nás táto vízia pravdy formuje. (1) Osvojujeme si „zdržanlivú“ teóriu pravdy, ktorá je menej triumfalistická ako bývala v niektorých starších evanjelikálnych kruhoch. Odmietame však aj taký pohľad na pravdu, ktorý v nej vidí iba vnútorne súdržný jazyk konkrétnej komunity viery. Takže sa držíme toho, čo je podľa patričnej pokory princípom sola Scriptura. (2) Hoci pravda je výroková, nie je to však iba niečo, čo je treba veriť, ale aj prijímať v bohoslužbe a praktizovať v múdrosti. Táto rovnováha formuje naše porozumenie učeníctva a kázania. Chceme povzbudzovať vášeň pre zdravé učenie, ale vieme, že kresťanský rast nie je len záležitosťou prenosu kognitívnych informácií. Ku kresťanskému rastu dochádza len keď sa celý život formuje kresťanskými praktikami v spoločenstve – vrátane modlitby, krstu, Večere Pánovej, spoločenstva a verejnej služby Slova. (3) Naše teoretické poznanie Božej pravdy je len čiastočné, aj keď je správne. Ale napriek tomu môžeme mať istotu, že čo nám Slovo hovorí, je pravda (Lk 1:4). Skrze moc Svätého Ducha prijímame slová evanjelia v plnej istote a presvedčení (1Tes 1:5).

(2) Ako by sme mali čítať Bibliu? (Hermeneutická otázka) a. Čítať „pozdĺž“ celej Biblie. Čítať pozdĺž celej Biblie znamená objavovať jednu základnú dejovú líniu Biblie ako Božieho príbehu vykúpenia (napr. Lk 24:44), ako aj témy Biblie (napr. zmluva, kráľovstvo, chrám), ktoré sa objavujú v každom štádiu histórie a v každej časti kánonu a vrcholia v Ježišovi Kristovi. V tejto perspektíve vyzerá evanjelium ako stvorenie, pád, vykúpenie, obnova. Vynáša zámer spásy, tj. obnovené stvorenie. Ako vyznávame vo VV-(1): [Boh] prozreteľne uskutočňuje svoje večné dobré zámery, ktorými si vykupuje ľudí pre seba a obnovuje svoje padlé stvorenie na chválu svojej slávnej milosti. b. Čítať „naprieč“ celou Bibliou. Čítať naprieč celou Bibliou znamená zhromažďovať jej vyhlásenia, výzvy, sľúby a výroky pravdy do kategórií myšlienok (napr. teológia, kristológia, eschatológia) a dôjsť k súvislému porozumeniu toho, čo zhrňujúco učí (napr. Lk 24:46-47). V tejto perspektíve vyzerá evanjelium ako Boh, hriech, Kristus, viera. Vynáša prostriedky spásy, tj. zástupné dielo Krista a našu zodpovednosť chytiť sa ho vierou. Ako vyznávame vo VV-(7): Ježiš Kristus konal ako náš reprezentant a zástupca. Toto urobil, aby sme sa v ňom my stali Božou spravodlivosťou. Ako nás takéto čítanie Biblie formuje. Dnes mnohí (nie všetci), ktorí sa sústreďujú na prvý spôsob čítania Biblie – tj. pozdĺž celej Biblie – zdôrazňujú skôr korporatívnu stránku hriechu a spásy. Kríž vidia skôr ako vzor obetavej služby a porážku svetských mocností, ako substitúciu a uzmierenie za naše hriechy. Tento prístup môže byť ironicky veľmi zákonnícky. Namiesto pozývania ľudí k obráteniu zvesťou milosti, ľudia sú pozývaní pripojiť sa ku kresťanskej komunite a programu kráľovstva, v ktorom Boh oslobodzuje svet. Dôraz sa kladie na kresťanstvo ako spôsob života a stráca sa postavenie v Kristovi, ktoré bolo vykúpené krvou. S touto nerovnováhou sa spája slabý dôraz na evanjelizáciu a apologetiku, ako aj na dôležité znaky obrátenia/znovuzrodenia. (2) Na druhej strane starší evanjelikalizmus (nie vždy) mal tendenciu čítať Bibliu naprieč. Výsledkom bolo to, že bol individualistickejší a sústreďoval sa takmer výlučne na osobné obrátenie a bezpečný prechod do neba. Aj jeho kázanie, hoci výkladové, bolo niekedy moralistické a nezdôrazňovalo, ako všetky biblické témy vrcholia v Kristovi a jeho diele. V tejto nerovnováhe je málo dôrazu na dôležitosť skutkov spravodlivosti a milosrdenstva voči utláčaným a chudobným a na kultúrnu produkciu, ktorá oslavuje Boha v umení, obchode atď. (3) Nemyslíme si, že keď sa tieto dva spôsoby čítania Biblie praktizujú správne, tak si navzájom protirečia, hoci dnes ich mnohí stavajú proti sebe. Naopak, veríme, že oba sú potrebné pre pochopenie významu biblického evanjelia. Evanjelium je deklaráciou, že skrze smrť a vzkriesenie Ježiša Krista Boh prišiel zmieriť jednotlivcov svojou milosťou a obnoviť celý svet na svoju slávu.

(3) Ako reagovať na kultúru okolo nás? (Otázka kontextualizácie) a. Byť alternatívnou kultúrou. Chceme byť cirkvou, ktorá nielen poskytuje oporu individuálnym kresťanom v ich osobnom vzťahu s Bohom, ale ktorá ich formuje do alternatívnej ľudskej spoločnosti, ktorú Boh tvorí svojím Slovom a Duchom. (Pozri nižšie bod 5c) b. Pre obecné dobro. Nestačí, aby sa cirkev vzoprela hodnotám prevládajúcej kultúry. Musíme byť alternatívnou kultúrou pre všeobecné dobro. Chceme byť radikálne odlišní od okolitej kultúry, a predsa z tej odlišnej identity by sme mali obetavo slúžiť blížnym, dokonca aj nepriateľom, pracovať pre rozkvet ľudí aj teraz a tu, aj vo večnosti. Preto nepovažujeme svoje spoločné bohoslužby za prvoradý bod prepojenia s tými, ktorí sú vonku. Očakávame, že sa stretneme s ľuďmi pri práci pre ich pokoj, bezpečnosť a blaho, keď ich budeme milovať slovom aj činom. Keď toto budeme robiť, budeme „soľou“ a „svetlom“ vo svete (uchovávať a zlepšovať podmienky života, demonštrovať svetu Božiu slávu naším spôsobom života; Mt 5:13-16). Ako boli židovskí vyhnanci povolaní milovať a pracovať pre šalóm Babylona (Jer 29:7), tak sú aj kresťania Božím ľudom „v exile“ (1Pt 1:1; Jk 1:1). Občania Božieho mesta by mali byť tými najlepšími občanmi svojho pozemského mesta (Jer 29:4-7). Nie sme ani príliš optimistickí, ani pesimistickí o našom kultúrnom vplyve, lebo vieme, že ak kráčame v stopách Toho, ktorý položil svoj život za svojich oponentov, aj nám sa dostane prenasledovania aj počas spoločenského vplyvu (1Pt 2:12). Ako nás tento vzťah ku kultúre formuje. (1) Veríme, že každé vyjadrenie kresťanstva je nevyhnutne a oprávnene kontextualizované do určitej miery do konkrétnej ľudskej kultúry. Neexistuje univerzálne ne-historické vyjadrenie kresťanstva. Nikdy však nechceme byť natoľko ovplyvnení našou kultúrou, aby sme kompromitovali pravdy evanjelia. Ako si teda zachováme rovnováhu? (2) Odpoveď je, že nemôžeme „kontextualizovať“ evanjelium abstraktne ako myšlienkový experiment. Ak sa cirkev usiluje byť alternatívnou kultúrou pre dočasné a večné dobro ľudí, bude sa chrániť proti zákonníctvu, ktoré môže sprevádzať kultúrnu utiahnutosť, aj proti kompromisu, ktorý ide s prílišným prispôsobovaním. Ak nám pôjde viacej o službu ako o moc, môžeme mať významný kultúrny vplyv. Ale ak budeme hľadať priamu moc a sociálnu kontrolu, budeme asimilovaní do každého modlárstva bohatstva, postavenia a moci, ktoré sme chceli zmeniť. (3) Evanjelium samo má kľúče k správnej kontextualizácii. Ak príliš kontextualizujeme, to naznačuje, že chceme príliš veľa uznania prijímajúcej kultúry. To prezrádza nedostatočnú dôveru v evanjelium. Ak nedostatočne kontextualizujeme, to naznačuje, že sme v pasci našej vlastnej subkultúry. To prezrádza nedostatok evanjelijnej pokory a lásky voči našim blížnym. (4) Akými spôsobmi je evanjelium jedinečné?

Toto evanjelium napĺňa kresťanov pokorou a nádejou, miernosťou a smelosťou jedinečným spôsobom. Biblické evanjelium sa výrazne odlišuje od tradičných náboženstiev ako aj od sekularizmu. Náboženstvá fungujú na princípe: „Poslúcham, preto som prijatý.“ Ale princípom evanjelia je: „Som prijatý skrze Krista, preto poslúcham.“ Takže evanjelium sa odlišuje aj od nenáboženstva aj od náboženstva. Môžeš sa snažiť byť svojím vlastným „pánom a spasiteľom“ tým, že budeš porušovať Boží zákon, ale aj tým, že budeš zachovávať zákon, aby si zaslúžil svoju spácu. Nenáboženstvo a sekularizmus sú náchylné zveličiť nekritickú „sebadôveru“; náboženstvo a moralizmus drvia ľudí pod vinou z etických noriem, ktoré je nemožné dodržať. Avšak evanjelium nás pokoruje a uisťuje zároveň, lebo v Kristovi je každý z nás zároveň spravodlivým aj hriešnikom. Súčasne sme nedostatočnejší a hriešnejší, ako sme sa vôbec odvážili myslieť, ale sme milovanejší a akceptovanejší, ako sme sa vôbec odvážili dúfať. Sekularizmus má tendenciu robiť ľudí sebeckými a individualistickými. Náboženstvo a morálka vo všeobecnosti robí ľudí samospravodlivými voči iným skupinám (keďže si myslia, že svoju spásu si zaslúžili svojím úsilím). Ale evanjelium milosti, ktoré sa sústreďuje na človeka, ktorý zomrel za nás, kým sme boli jeho nepriateľmi, odstraňuje samospravodlivosť a sebectvo a obracia svojich členov slúžiť iným pre časné blaho všetkých ľudí, najmä chudobných, a pre ich spásu. Vedie nás k službe iným bez ohľadu na ich zásluhy, tak ako aj Kristus slúžil nám (Mk 10:45). Sekularizmus a náboženstvo prispôsobujú ľudí k normám správania skrze strach (z dôsledkov) a pýchu (túžbu po zvýšení svojho postavenia). Evanjelium vedie ľudí k svätosti a službe z vďačnej radosti za milosť a z lásky k Božej sláve za to, kým on sám je. (5) Čo je služba sústredená na evanjelium? Je charakterizovaná:

a. Zmocnenou spoločnou bohoslužbou. Evanjelium mení náš vzťah s Bohom od nepriateľstva alebo otrockého súhlasu ku vzťahu intimity a radosti. Jadrom dynamickej služby sústredenej na evanjelium je preto bohoslužba a vrúcna modlitba. Boží ľud v bohoslužbe prijíma zvláštny život premieňajúci výhľad na hodnotu a nádheru Boha, a potom vracia Bohu náležité vyjadrenia jeho hodnoty. V srdci spoločných bohoslužieb je služba Slova. Kázanie má byť výkladové (vysvetľujúce text Písma) a kristo-centrické (vysvetľujúce všetky biblické témy ako vrcholiace v Kristovi a jeho diele spásy). Ich konečným cieľom však nie je jednoducho učiť, ale viesť poslucháčov k bohoslužbe – individuálnej a spoločnej –, ktorá posilňuje ich vnútornú bytosť konať Božiu vôľu.

b. Evanjelizačnou účinnosťou. Pretože evanjelium (na rozdiel od náboženského moralizmu) produkuje ľudí, ktorí nepohŕdajú tými, ktorí s nimi nesúhlasia, cirkev skutočne sústredená na evanjelium by mala byť plná členov, ktorí príťažlivo oslovujú nádeje a túžby ľudí Kristom a jeho spásnym dielom. Máme víziu cirkvi, kde sa obracajú ľudia bohatí a chudobní, vzdelaní aj nevzdelaní, mužovia a ženy, starí a mladí, ženatí a slobodní, všetky rasy. Chceme oslovovať veľmi sekularizovaných a postmoderných, ako aj nábožných a tradičných ľudí. Príťažlivosťou svojho spoločenstva a pokorou svojich ľudí by cirkev sústredená na evanjelium mala mať medzi sebou ľudí, ktorí objavujú a snažia sa pochopiť kresťanstvo. Musí ich vítať stovkami spôsobov. Málo pomôže, ak sa títo budú cítiť „pohodlne,“ ale nebudú rozumieť jej zvesti. K tomuto všetkému cirkvi sústredené na evanjelium budú klásť dôraz na zakladanie zborov ako na jednu z najefektívnejších prostriedkov evanjelizácie aká existuje.

c. Spoločenstvo alternatívnej kultúry. Pretože evanjelium odstraňuje strach aj pýchu, ľudia by mali spolu vychádzať v cirkvi tak dobre, akoby to nikdy nedokázali ľudia mimo nej. Pretože nám ukazuje na človeka, ktorý zomrel za svojich nepriateľov, evanjelium vytvára vzťahy služby a nie sebectva. Pretože evanjelium nás volá k svätosti, Boží ľud žije v milujúcich zväzkoch vzájomnej zodpovednosti a disciplíny. Takže evanjelium vytvára ľudskú komunitu, ktorá je radikálne odlišná od okolitej spoločnosti. Ohľadne sexu by sa cirkev mala vyhýbať aj sexuálnemu modloslužobníctvu sekulárnej spoločnosti aj strachu tradičnej spoločnosti pred ním. Je to komunita, ktorá tak miluje a prakticky sa stará o svojich členov, že biblická čistota im je zmysluplná. Učí svojich členov prispôsobovať svoje telesné bytie evanjeliu – abstinencii mimo heterosexuálneho manželstva a vernosti a radosti v ňom.

Ohľadne rodiny by cirkev mala potvrdzovať dobrotu manželstva medzi mužom a ženou, pozývajúc ich slúžiť Bohu tým, že budú odzrkadľovať jeho celoživotnú zmluvu lásky a učiť svoje deti Božím cestám. Cirkev však potvrdzuje aj dobro v službe Kristovi ako slobodný/á, či už dočasne, alebo po celý život. Cirkev by mala svojím súcitným spoločenstvom a rodinou obklopiť všetkých ľudí, ktorí trpia padlosťou ľudskej sexuality.

Ohľadne peňazí by sa členovia cirkvi mali radikálne ekonomicky zdieľať jedni s druhými – aby „nikto medzi nimi netrel biedu“ (Sk 4:34). Také zdieľanie tiež podporuje štedré dávanie času, peňazí, vzťahov a životného priestoru sociálnej spravodlivosti, potrebám chudobných, utláčaných, prisťahovalcov, ekonomicky a telesne slabých

Ohľadne moci je viditeľne oddaná zdieľaniu moci a budovaniu vzťahov medzi rasami, triedami a generáciami, ktoré sú odcudzené mimo Tela Kristovho. Praktickým dôkazom tohto je, že naše miestne cirkvi vítajú a prijímajú ľudí všetkých rás a kultúr. Každý cirkevný zbor by sa mal usilovať odzrkadľovať rôznosť svojho geografického spoločenstva, a to v zhromaždení ako aj v jeho vedení.

d. Integrácia viery a práce. Dobrou správou Biblie je nielen individuálne odpustenie, ale aj obnova celého stvorenstva. Boh postavil ľudí do záhrady, aby kultivovali materiálny svet pre jeho slávu, pre rozkvet prírody a ľudského spoločenstva. Boží Duch nielen obracia jednotlivcov (napr. Jn 16:8), ale aj obnovuje a kultivuje tvár zeme (napr. Gn 1:2; Ž 104:30). Kresťania preto oslavujú Boha nielen službou Slova, ale aj svojím povolaním v poľnohospodárstve, umení, obchode, riadení a vede – to všetko pre Božiu slávu a rozvoj verejného blaha. Príliš veľa kresťanov sa naučilo uzatvoriť svoju vieru pred svojou prácou v povolaní. Evanjelium považujú za prostriedok na získanie individuálneho pokoja a nie za základ svetonázoru – ucelenú interpretáciu reality, ktorá ovplyvňuje všetko, čo robíme. My však máme víziu pre cirkev, ktorá vystrojuje svojich ľudí, aby domýšľali dôsledky evanjelia aj na tesárstvo, inštalatérstvo, spracovanie dát, ošetrovateľstvo, umenie, obchod, vládu, novinárstvo, zábavu a vedu. Taká cirkev bude nielen podporovať angažovanosť kresťanov v kultúre, ale im bude aj pomáhať pracovať odlišne, vynikajúco a zodpovedne v ich povolaniach. Rozvoj humánneho a predsa tvorivého a vynikajúceho obchodného prostredia, ktoré vyplýva z porozumenia evanjeliu, je súčasťou práce, ktorá prináša uzdravenie Božieho stvorenia v moci Ducha. Súčasťou tejto práce je aj vnášanie kresťanskej radosti, nádeje a pravdy do umeleckých diel. Toto všetko robíme preto, lebo Božie evanjelium nás k tomu vedie, aj keď si uvedomujeme, že konečná obnova všetkých vecí čaká až na osobný a telesný návrat nášho Pána Ježiša Krista (Pozri VV-(13)).

e. Konanie spravodlivosti a milosrdenstva. Boh stvoril dušu aj telo a vzkriesenie Ježiša ukazuje, že on vykúpi duchovné aj hmotné. Boh sa preto stará nielen o spásu duše, ale aj o odstránenie chudoby, hladu a nespravodlivosti. Evanjelium otvára naše oči pre skutočnosť, že všetko naše bohatstvo (aj bohatstvo, za ktoré sme usilovne pracovali) je nakoniec nezaslúženým darom od Boha. Preto človeku, ktorý nedáva svoj majetok štedro iným, chýba nielen súcit, ale je aj nespravodlivý. Kristus získal našu spásu stratou, dosiahol moc slabosťou a službou, a dosiahol bohatstvo tým, že všetko dal. Jeho spásu dostávajú nie silní a úspešní, ale tí, ktorí pripúšťajú, že sú slabí a stratení. Nemôžeme sa dívať na chudobných a utláčaných a bezcitne ich vyzývať, aby sa sami vyprostili zo svojich ťažkostí. Ježiš s nami nie tak zaobchádzal. Evanjelium nahrádza nadradenosť voči chudobným za milosrdenstvo a súcit. Kresťanské cirkvi musia pracovať za spravodlivosť a pokoj vo svojom prostredí službou aj keď volajú jednotlivcom k obráteniu a znovuzrodeniu. Musíme pracovať pre večné a obecné dobro a preukazovať svojim blížnym, že ich obetavo milujeme, či už veria tak ako my, alebo nie. Nevšímavosť voči chudobným a znevýhodneným znamená, že sme dobre nepochopili svoje spasenie z čistej milosti.

Záver

Služba, ktorú sme tu popísali, je relatívne ojedinelá. Existuje veľa cirkví, ktoré sú zamerané na hľadajúcich, ktoré pomáhajú mnohým nájsť Krista. Existuje veľa cirkví, ktoré sa zapájajú do kultúry politickým aktivizmom. Existuje rastúce charizmatické hnutie s dôrazom na slávnu, nadšenú, korporatívnu bohoslužbu. Existuje veľa zborov so silným záujmom o vieroučnú čistotu a ktoré sa veľmi usilujú uchovať sa oddelenými od sveta. Existuje mnoho cirkví s radikálnou oddanosťou chudobným a marginalizovaným.

Nevidíme však dosť cirkví, ktoré stelesňujú plnú, ucelenú rovnováhu evanjelia, ktorú sme tu popísali. Hoci z Božej milosti existuje povzbudivý počet svetlých miest v cirkvi, nevidíme zatiaľ široké hnutie takejto služby sústredenej na evanjelium. Veríme, že taká rovnováha prinesie cirkvi s príťažlivým a teologicky fundovaným kázaním, dynamickou evanjelizáciou a apologetikou, rastom cirkvi a zakladaním nových zborov. Tie budú zdôrazňovať pokánie, osobnú obnovu a svätosť života. Zároveň a v tých istých zboroch bude angažovanosť v spoločenských štruktúrach bežných ľudí a kultúrna angažovanosť v umení, obchode, vede a spravovaní. Budú výzvy k radikálnym kresťanským spoločenstvám, v ktorých sa všetci členovia budú zdieľať s bohatstvom a zdrojmi a vytvárať priestor pre chudobných a okrajových. Všetky tieto priority budú kombinované a budú sa navzájom posilňovať v každom miestnom zbore. Čo by mohlo viesť k rastúcemu hnutiu cirkví sústredených na evanjelium? Definitívnou odpoveďou je, že Boh musí pre svoju vlastnú slávu poslať prebudenie ako odpoveď na vrúcne, mimoriadne a premáhajúce modlitby svojho ľudu. No veríme, že existujú ešte predtým kroky, ktoré by sme mali urobiť. Existuje tu veľká nádej, ak sa dokážeme zjednotiť na podstate pravdy, ako čo najlepšie čítať Bibliu, na našom vzťahu ku kultúre, na obsahu evanjelia a na podstate služby sústredenej na evanjelium. Veríme, že taká oddanosť nás nanovo poženie k Písmu, ku Kristovi Písma, k evanjeliu Krista a my začneme rásť v našej schopnosti, aby sme s Božou milosťou ako cirkvi išli „priamo za pravdou evanjelia“ (G 2:14). Hanbíme sa za naše hriechy a zlyhania. Sme nesmierne vďační za odpustenie. Túžime vidieť Božiu slávu a stelesňovať súlad s jeho Synom.

Evanjelium pre celý život: Preambula

PagePush — Mon, 24 Aug 2009 16:25:55 GMT

PagePush: Automated: copied from main site

{{ info | The Gospel for All of Life: Preamble}}Sme spoločenstvo evanjelikálnych cirkví, hlboko oddaných k obnove našej viery v evanjelium Krista a k reforme spôsobov našej služby, aby sme sa úplne podobali Písmu. Začali nás hlboko znepokojovať niektoré hnutia v rámci tradičného evanjelikalizmu, ktoré, zdá sa, oslabujú cirkevný život a odvádzajú nás od našich tradičných presvedčení a praxe. Na jednej strane, trápi nás modlárstvo osobného konzumného spôsobu života a spolitizovanej viery. Na druhej strane, sme znepokojení, keď sa bez námietok prijíma teologický a morálny relativizmus. Tieto hnutia viedli k zanedbaniu biblickej pravdy a premeneného života, ktoré prikazovala naša historická viera. O týchto vplyvoch nielen počujeme, ale vidíme aj ich dôsledky. Zaviazali sme sa povzbudzovať cirkvi k novej nádeji a k presvedčivej radosti založenej na zasľúbeniach prijatých jedine z milosti, jedine vierou a jedine v Kristovi.

Veríme, že v mnohých evanjelikálnych cirkvách existuje hlboká a široká zhoda ohľadom právd evanjelia. A predsa často vidíme, že oslava našej jednoty s Kristom sa nahrádza odvekou príťažlivosťou moci a bohatstva, alebo mníšskymi únikmi k rituálom, liturgii a posvätným obradom. Žiadna náhrada evanjelia nikdy nespôsobí vieru vyvierajúcu z misijne zapáleného srdca, ukotvenú vo večnej pravde a prejavujúcu sa v nepredstieranom učeníctve; vieru túžiacu obstáť v skúškach spojených s povolaním do Božieho kráľovstva a obetovať sa. Túžime napredovať po Kráľovskej ceste, majúc stále za cieľ obhajobu evanjelia, povzbudzovanie a vzdelávanie, aby súčasní ako aj budúci cirkevní vodcovia boli lepšie vystrojení k naplneniu svojej služby takými princípmi a spôsobmi práce, ktoré oslávia Spasiteľa a budú konať dobro tým, za ktorých On prelial svoju krv.

Chceme vynaložiť zjednotené úsilie medzi všetkými národmi – úsilie nadšené pre úctu ku Kristovi a pre znásobovanie jeho učeníkov a zjednotené v pravej koalícii za Ježiša. Takéto biblicky založené a zjednotené poslanie predstavuje jedinú trvalú budúcnosť pre cirkev. Táto skutočnosť nás vyzýva k jednote s ostatnými, ktorí sú presvedčení, že Božie milosrdenstvo v Ježišovi Kristovi je našou jedinou nádejou večnej spásy. Túžime presadzovať toto evanjelium jasne, so súcitom, s odvahou a s radosťou – spájať svoje srdcia s ostatnými veriacimi naprieč všetkými denomináciami, etnikami a spoločenskými triedami.

Našou túžbou je slúžiť cirkvi, ktorú milujeme tým, že budeme pozývať všetkých našich bratov a sestry, aby sa s nami spojili v úsilí obnoviť súčasnú cirkev podľa pôvodného Kristovho evanjelia, aby sme pravdivo hovorili a žili pre neho takým spôsobom, ktorý jasne komunikuje do našej doby. Chceme to robiť prostredníctvom obvyklých prostriedkov jeho milosti: modlitbou, službou Slova, krstom, Večerou Pánovou a spoločenstvom svätých. Túžime pracovať so všetkými, ktorí prijali toto predložené vyznanie a víziu a ktorí hľadajú panstvo Krista nad celým životom s nezahanbenou nádejou v moc Svätého Ducha, ktorý mení jednotlivcov, spoločenstvá a kultúry. V prílohe nájdete naše Vyznanie viery a Teologickú víziu služby – víziu zakorenenú v Písme a sústredenú na evanjelium.

Vyznanie viery

PagePush — Mon, 24 Aug 2009 16:25:43 GMT

Kathyyee: Zamyká „Vyznanie viery“ ([edit=sysop] (na neurčito) [move=sysop] (na neurčito))

{{ info | Confessional Statement}}1. '''Trojjediný Boh''' Veríme v jedného Boha, ktorý existuje v troch rovnako božských Osobách: Otec, Syn a Svätý Duch, ktoré sa navzájom poznajú, milujú a oslavujú. Tento pravý a živý Boh je nekončene dokonalý vo svojej láske a svätosti. On je Stvoriteľom všetkých vecí – viditeľných a neviditeľných – preto je hodný prijímať všetku slávu a vzývanie. Nesmrteľný a večný, on dokonale a vyčerpávajúco pozná koniec pred začiatkom, uchováva a zvrchovane vládne nad všetkými vecami a prozreteľne uskutočňuje svoje večné dobré zámery, ktorými si vykupuje ľudí pre seba a obnovuje svoje padlé stvorenie na chválu svojej slávnej milosti.

2. '''Zjavenie''' Boh milostivo odhalil svoju existenciu a moc v stvorení a zvrchovane sa zjavil padlým ľudským bytostiam v osobe svojho Syna, vteleného Slova. Navyše je tento Boh hovoriacim Bohom, ktorý sa svojím Duchom milostivo odhalil v ľudských slovách: Veríme, že Boh inšpiroval slová zachované v Písmach, v šesťdesiatich šiestich knihách Starej a Novej zmluvy, ktoré sú záznamom a prostriedkom jeho spásneho diela vo svete. Jedine tieto písma tvoria slovne inšpirované Slovo Božie, ktoré je plne autoritatívne a bez chyby v pôvodných spisoch, úplné vo svojom zjavení jeho vôle na spasenie, dostatočné pre všetko, čo Boh od nás požaduje veriť a konať, a je konečné vo svojej autorite nad každou oblasťou poznania, do ktorej hovorí. Vyznávame, že naša konečnosť a naša hriešnosť vylučujú možnosť, aby sme poznali Božiu pravdu vyčerpávajúco, ale tvrdíme, že osvietení Božím Duchom môžeme poznať Božiu zjavenú pravdu pravdivo. Biblii je treba veriť ako Božím inštrukciám vo všetkom, čo učí; poslúchať ako Božiemu príkazu vo všetkom, čo požaduje; dôverovať ako Božiemu záväzku vo všetkom, čo sľubuje. Keď Boží ľudia počúvajú, veria a konajú Slovo, sú vybavovaní ako Kristovi učeníci a svedkovia evanjelia.

3. '''Stvorenie ľudstva''' Veríme, že Boh stvoril ľudské bytosti ako mužov a ženy na svoju vlastnú podobu. Adam a Eva patrili do stvoreného poriadku, ktorý Boh sám prehlásil za veľmi dobré. Mali slúžiť ako Boží zmocnenci pri starostlivosti, udržovaní a ovládaní stvorenstva, žiť v svätom a oddanom spoločenstve so svojím Tvorcom. Mužovia a ženy rovnako utvorení na Božiu podobu, majú rovnaký prístup k Bohu vierou v Ježiša Krista a sú povolaní k niečomu viac ako pasívnemu sebauspokojovaniu, k významnému súkromnému a verejnému angažovaniu v rodine, cirkvi a občianskom živote. Adam a Eva boli stvorení, aby sa navzájom dopĺňali v zjednotení tela, ktoré stanovuje jediný normatívny vzor sexuálnych vzťahov pre mužov a ženy tak, aby manželstvo slúžilo ako prototyp zjednotenia medzi Kristom a jeho cirkvou. V Božím múdrych zámeroch muži a ženy nie sú jednoducho zameniteľní, ale sa dopĺňajú vzájomne obohacujúcim spôsobom. Boh určil, aby prevzali rozličné úlohy, ktoré odrážajú vzťah lásky medzi Kristom a cirkvou; manžel má byť hlavou takým spôsobom, ktorý vyjadruje starostlivú a obetavú lásku Krista. Manželka sa má poddávať svojmu manželovi spôsobom, ktorý napodobňuje lásku cirkvi k jej Pánovi. V cirkevnej službe sú mužovia a ženy povzbudzovaní slúžiť Kristovi a rozvíjať svoj plný potenciál v rôznych službách Božieho ľudu. Vodcovská úloha v cirkvi bola daná kvalifikovaným mužom na základe stvorenia, pádu a vykúpenia a nemá byť potláčaná odvolávkami na kultúrny vývoj.

4. '''Pád''' Veríme, že Adam, ktorý bol stvorený na Božiu podobu, zdeformoval túto podobu a premárnil svoje pôvodné požehnanie – pre seba a svojich potomkov – tým, že upadol do hriechu cez Satanovo pokušenie. Dôsledkom toho je, že všetci ľudia sú odcudzení od Boha, skazení v každom aspekte svojej bytosti (tj. telesne, mentálne, vôľovo, citovo, duševne) a konečne a neodvolateľné sú odsúdení na smrť – okrem Božej vlastnej milostivej intervencie. Najväčšou potrebou každej ľudskej bytosti je byť zmierený s Bohom, pod ktorého spravodlivým a svätým hnevom stojíme; jedinou nádejou každej ľudskej bytosti je nezaslúžená láska tohto Boha, ktorý jediný nás môže zachrániť a obnoviť nás pre seba.

5. '''Boží plán''' Veríme, že od večnosti si Boh z milosti zaumienil spasiť veľké množstvo vinných hriešnikov z každého kmeňa a jazyka, ľudu a národa. K tomuto cieľu ich predzvedel a vyvolil. Veríme, že Boh ospravedlňuje a posväcuje tých, ktorí milosťou majú vieru v Ježiša a že ich jedného dňa oslávi – to všetko na chválu svojej slávnej milosti. V láske Boh prikazuje a naliehavo žiada všetkých ľudí kajať sa a veriť, keď upriamil svoju zachraňujúcu lásku na tých ktorých vyvolil a určil, aby Kristus bol ich Vykupiteľom.

6. '''Evanjelium''' Veríme, že evanjelium je dobrá správa Ježiša Krista – Božia múdrosť. Táto dobrá správa je úplným bláznovstvom pre svet, hoci je Božou mocou tým, ktorí sú spasení. Táto dobrá správa je kristologická, sústredená na kríž a vzkriesenie. Evanjelium sa nehlása, ak sa nehlása Kristus a autentický Kristus sa nehlása, ak jeho smrť a vzkriesenie nie sú ústredné (zvesťou je: „Kristus zomrel za naše hriechy… a bol vzkriesený“). Táto dobrá správa je biblická (jeho smrť a vzkriesenie sú podľa Písem), teologická a zachraňujúca (Kristus zomrel za naše hriechy, aby nás zmieril s Bohom), historická (ak sa zachraňujúce udalosti nestali, naša viera je bezcenná, ešte stále sme vo svojich hriechoch a sme najbiednejší zo všetkých ľudí), apoštolská (zvesť bola zverená a podávaná apoštolmi, ktorí boli svedkami týchto zachraňujúcich udalostí) a nanajvýš osobná (keď ju prijímajú, veria a pevne sa jej držia, individuálne osoby sú zachránené).

7. '''Kristovo vykúpenie''' Veríme, že poháňaný láskou a poslušnosťou k svojmu Otcovi, večný Syn sa stal človekom: Slovo sa stalo telom, úplný Boh a úplný človek, jedna Osoba v dvoch prirodzenostiach. Človek Ježiš, zasľúbený Mesiáš Izraela, bol počatý zázračným zásahom Svätého Ducha a narodil sa panne Márii. Dokonale poslúchal svojho nebeského otca, žil bezhriešnym životom, konal zázračné znamenia, bol ukrižovaný za Pontského Piláta, na tretí deň vstal telesne z mŕtvych a vstúpil na nebesá. Ako sprostredkujúci Kráľ sedí po pravici Boha Otca a presadzuje Božiu zvrchovanosť na nebi aj na zemi. On je naším Veľkňazom a spravodlivým Advokátom. Veríme, že svojím vtelením, životom, smrťou, vzkriesením a vstúpením Ježiš Kristus konal ako náš reprezentant a zástupca. Toto urobil, aby sme sa v ňom my stali Božou spravodlivosťou: na kríži zrušil hriech, uzmieril Boha a tým, že zniesol úplný trest za naše hriechy, zmieril s Bohom všetkých, ktorí veria. Vzkriesením potvrdil Otec Ježiša Krista, zlomil moc smrti a porazil Satana, ktorý mal nad ňou moc a priniesol večný život svojím ľuďom. Svojím vstúpením bol navždy vyvýšený ako Pán a pripravuje miesto pre nás, aby sme boli s ním. Veríme, že v nikom inom niet spásy, lebo niet iného mena pod nebom, v ktorom by sme boli spasení. Pretože Boh si zvolil nízke veci tohto sveta, opovrhované, veci, ktoré nie sú ničím, aby zrušil veci, ktoré sú, žiaden človek sa nemôže pýšiť pred ním – Ježiš Kristus sa stal pre nás múdrosťou od Boha – našou spravodlivosťou, svätosťou a vykúpením.

8. '''Ospravedlnenie hriešnikov''' Veríme, že Kristus svojou poslušnosťou a smrťou plne uspokojil dlh všetkých, ktorí sú ospravedlnení. Svojou obeťou zniesol trest namiesto nás tým, že správne, reálne a plne uspokojil Božiu spravodlivosť v našom záujme. Svojou dokonalou poslušnosťou uspokojil spravodlivé požiadavky Boha na nás, keďže jedine vierou je táto dokonalá poslušnosť zarátaná každému, kto dúfa jedine v Krista pre svoje prijatie u Boha. Nakoľko bol Kristus daný nám Otcom a jeho poslušnosť a trest boli prijaté namiesto našej vlastnej, slobodne a nie pre čokoľvek v nás, je toto ospravedlnenie jedine z milosti, aby presná spravodlivosť a bohatá milosť Božia boli oslávené v spravodlivosti hriešnikov. Veríme, že z tohto ospravedlnenia vyplýva horlivosť k osobnej a verejnej poslušnosti.

9. '''Moc Svätého Ducha''' Veríme, že táto spása dosvedčená v celom Písme a zabezpečená Ježišom Kristom sa uplatňuje na jeho ľud Svätým Duchom. Svätý Duch poslaný Otcom a Synom oslavuje Pána Ježiša Krista a ako „iný“ Paraklét je prítomný „s“ a „vo“ veriacich. On usvedčuje svet z hriechu, spravodlivosti a súdu a svojím mocným a tajomným pôsobením znovuzrodzuje duchovne mŕtvych hriešnikov, prebúdzajúc ich k pokániu a viere, krstiac ich k zjednoteniu s Pánom Ježišom tak, že sú ospravedlnení pred Bohom jedine milosťou jedine skrze vieru v Ježiša Krista jediného. Pôsobením Ducha sú veriaci obnovení, posvätení a adoptovaní do Božej rodiny, majú účasť na božej prirodzenosti a prijímajú jeho zvrchovane rozdeľované dary. Svätý Duch sám je zálohou sľúbeného dedičstva a v tomto veku prebýva, vedie, vyučuje, vystrojuje, obživuje a zmocňuje veriacich ku Kristovskému životu a službe.

10. '''Kráľovstvo Božie''' Veríme, že tí, ktorí boli spasení Božou milosťou skrze zjednotenie s Kristom vierou a skrze znovuzrodenie Svätým Duchom, vstupujú do Božieho kráľovstva a tešia sa z požehnaní novej zmluvy: odpusteniu hriechom, vnútornej premene, ktorá vzbudzuje túžbu oslavovať, dôverovať a poslúchať Boha a z výhľadu na slávu, ktorá sa ešte má zjaviť. Dobré skutky tvoria nevyhnutný dôkaz spasiteľnej milosti. Veriaci žijú ako soľ vo svete, ktorý sa rozkladá a ako svetlo vo svete tmy, a preto by sa nemali ani stiahnuť zo sveta ani stať sa neodlíšiteľnými od neho. Radšej by sme mali robiť dobre mestu, lebo všetka sláva a česť národov má smerovať k živému Bohu. Uznávame, čie je toto stvorenie a pretože sme občanmi Božieho kráľovstva, máme milovať svojich blížnych ako samých seba, robiť dobre všetkým, najmä tým, ktorí patria do Božej rodiny. Kráľovstvo Božie, ktoré je už prítomné, ale ešte nie plne uskutočnené, je uskutočňovaním Božej zvrchovanosti vo svete, ktorý smeruje k vykúpeniu celého stvorenstva. Kráľovstvo Božie je prenikajúcou mocou, ktorá ničí Satanovo tmavé kráľovstvo a obnovuje skrze pokánie a vieru životy jednotlivcov, ktorí boli zachránení zo Satanovho kráľovstva. Kráľovstvo Božie nevyhnutne ustanovuje nové spoločenstvo ľudí pod dohľadom Boha.

11. '''Boží nový ľud''' Veríme, že ľud novej Božej zmluvy už prišiel do nebeského Jeruzalema. Už sa posadili s Kristom na nebesiach. Táto všeobecná cirkev sa prejavuje v miestnych cirkvách, ktorých jedinou Hlavou je Kristus. Takže každá „miestna cirkev“ je v skutočnosti cirkvou, Božou domácnosťou, zrenicou jeho oka, vyrytou na jeho rukách a on sa jej zasnúbil naveky. Cirkev sa vyznačuje svojou zvesťou evanjelia, sviatosťami, disciplínou, veľkou misiou, a nado všetko svojou láskou k Bohu, ako aj láskou svojich členov k sebe navzájom aj k svetu. Rozhodne toto evanjelium, ktoré si ctíme, má osobné aj spoločenské rozmery, z ktorých ani jeden sa nesmie prehliadať. Ježiš Kristus je naším pokojom: on nielen priniesol pokoj s Bohom, ale aj pokoj medzi odcudzenými ľuďmi. Jeho zámerom bolo vytvoriť si jedno nové ľudstvo, nastoľujúc pokoj. V jednom tele zmieril židov a pohanov s Bohom skrze kríž, keď na ňom usmrtil nepriateľstvo. Cirkev slúži ako znamenie Božieho nového sveta, keď jej členovia žijú v službe jeden druhému a svojim blížnym, nie pre seba samých. Cirkev je korporatívnym miestom, kde prebýva Boží Duch a pokračuje svedectvo o Bohu vo svete.

12. '''Krst a Večera Pánova''' Veríme, že krst a Večera Pánova sú ustanovené samým Pánom Ježišom. Krst je spojený so vstupom do spoločenstva novej zmluvy. Večera Pánova je spojená s pokračujúcou obnovou zmluvy. Spolu sú obe Božím závdavkom pre nás, Bohom ustanovenými prostriedkami milosti, našimi verejnými sľubmi podriadenosti raz ukrižovanému a teraz vzkriesenému Kristovi a anticipáciou jeho návratu a naplnenia všetkých vecí.

13. '''Obnovenie všetkých vecí''' Veríme v osobný, slávny a telesný návrat nášho Pána Ježiša Krista s jeho svätými anjelmi, keď bude vykonávať svoju úlohu končeného Sudcu a jeho kráľovstvo bude dovŕšené. Veríme v telesné vzkriesenie spravodlivých aj nespravodlivých – nespravodlivých k súdu a večnému vedomému trestu v pekle, ako učil sám náš Pán, a spravodlivých k večnej blaženosti v prítomnosti toho, ktorý sedí na tróne Baránka v novom nebi a novej zemi, domove spravodlivosti. V ten deň bude cirkev predstavená Bohu bez poškvrny pre poslušnosť, utrpenie a triumf Krista. Bude navždy odstránený všetok hriech a jeho účinky. Boh bude všetkým vo všetkom a jeho ľud bude uchvátený jeho neopísateľnou svätosťou a všetko bude na chválu jeho slávnej milosti.