Osvetlenie názorov

Z Gospel Translations Slovak

---

Aktuálna revízia z 14:57, 8. november 2012

Filozof devätnásteho storočia Friedrich Nietzsche je známy vďaka výroku: „Boh je mŕtvy.“ Tento stručný výrok nevysvetľuje celý príbeh. Podľa Nietzscheho bol príčinou zániku božstva súcit. Povedal: „Boh je mŕtvy; Zomrel z ľútosti.“ Ale predtým, ako Boh, ktorý bol Bohom židovského kresťanstva, zomrel, Nietzsche povedal, že existovalo veľké množstvo bohov, ktorí bývali na hore Olymp. To znamená, že v jednom okamihu existovalo mnohobožstvo. Všetci ostatní bohovia zahynuli, keď raz v jeden deň v zhromaždení povstal židovský Boh, Jahve, a povedal: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ Keď to, podľa satirického zhrnutia Nietzscheho, počuli všetci ostatní bohovia a bohyne, zomreli. Zomreli od smiechu.

V dnešnej dobe, kedy vládne pluralizmus v kultúre, je také isté satirické nepriateľstvo k myšlienke jedného Boha, ako bolo v Nietzscheho výsmechu. Ale dnes tento odpor k monoteizmu nie je na smiech. Hlavnou myšlienkou kultúry pluralizmu je tolerancia, čo je názor, ktorý hovorí, že všetky náboženské vierovyznania musia byť tolerované, všetky politické názory musia byť tolerované. Jediná vec, ktorá nemôže byť tolerovaná, je výhradné tvrdenie. Ide o vstavanú, vrodenú antipatiu voči všetkým výhradným tvrdeniam. Povedať, že je iba jeden Boh, je pre pluralistov odporné. Povedať, že jeden Boh sa nezjavil prostredníctvom plurality prevtelení počas histórie, je tiež odporné. Jediný Boh s jednorodeným Synom, je mnohobožstvo, ktoré pridáva urážku k zraneniu tým, že vyhlasuje výhradného Syna. Nemôže existovať iba jeden prostredník medzi človekom a Bohom. Podľa pluralistov dnešnej doby ich musí byť veľa. Medzi pluralistami ďalej platí, že ak existuje k Bohu jedna cesta, musí tam byť veľa ciest a určite nie je možné pripustiť, že existuje len jedna cesta. Výhradné tvrdenie kresťanstva v súvislosti s Bohom, s Kristom a so spasením, nemôže byť v mierovom spolužití s pluralistami.

Okrem otázky existencie Boha a Jeho Syna a jediného spôsobu spásy, je tu tiež odmietanie akéhokoľvek nároku mať alebo vlastniť výhradný zdroj božského zjavenia. V čase reformácie bol vyhlasovaný tzv. solas reformácie. Podľa neho je ospravedlnenie možné iba skrze vieru (sola fide), skrze samotného Krista (solus Christus), skrze milosť (sola gratia), a že je to pre slávu samotného Boha (soli Deo gloria). Ale pravdepodobne najodpornejšou vecou pre moderných pluralistov je výhradné tvrdenie sola Scriptura. Myšlienkou sola Scriptura je to, že je len jeden písomný zdroj božského zjavenia, ktorý nemôže mať nikdy paralelné postavenie so spoveďou, vyznaním alebo tradíciou Cirkvi. Iba Písmo má právomoc zaväzovať svedomie človeka, práve preto, že iba Písmo je písomným zjavením všemohúceho Boha. Sola Scriptura má pre pluralizmus veľa dôsledkov. V neposlednom rade je to tento: Nesie v sebe zásadné popretie zjavného charakteru všetkých ostatných náboženských kníh. Obhajca sola Scriptura neverí, že Bohom odhalené slovo sa nachádza v Biblii a v Knihe Mormónov, v Biblii a v Koráne, v Biblii a v Upanišáde, v Biblii a v Bhágavatgíte, ale skôr, že kresťanská viera stojí na singulárnom a výhradnom tvrdení, že Biblia, a iba Biblia, je Bohom písané slovo.

Motto Spojených štátov je e pluribus unum. Avšak, od vzniku ideológie pluralizmu skutočné Unum tohto motta bolo vytrhnuté zo svojej podstaty. Čo poháňa pluralizmus je filozofický predchodca relativizmu. Všetka pravda je relatívna, a preto žiadna myšlienka alebo zdroj nemôžu byť považované za nadradené. Do nášho právneho systému je vstavaná myšlienka rovnoprávnej tolerancie všetkých náboženstiev. Vďaka zákonu je v myslení ľudí len malý krôčik od rovnoprávnej tolerancie k rovnoprávnej platnosti. Princíp, podľa ktorého by mali byť podľa zákona všetky náboženstvá považované za rovnoprávne a mať rovnaké práva, neznamená, že všetky náboženstvá sú platné. Dokonca aj zbežné, porovnávacie skúmanie svetových náboženstiev odhaľuje body radikálneho rozporu medzi nimi, a iba ak je človek pripravený potvrdiť rovnoprávnu pravdu protikladov, človek nesmie byť schopný prijať tento nesprávny predpoklad.

Je smutné, že popri filozofii relativizmu a filozofii pluralizmu na logike nezáleží. Logika je odprevadená k dverám a chladnokrvne vykopnutá z domu na ulicu. V žiadnom systéme pluralizmu a relativizmu nie je priestor pre logiku. V skutočnosti je nesprávne pomenovať obe vedy slovom systém, pretože je to myšlienka konzistentného, uceleného pohľadu pravdy, ktorý je pre pluralistu neprijateľný. Skutočnosť, že ľudia odmietajú výhradné tvrdenia o pravde, tieto tvrdenia neruší. Je povinnosťou kresťana držať sa pevne jedinečnosti Boha a Jeho Krista a nerobiť kompromisy so zástancami pluralizmu.