Kozmická zrada (Máj 2008)

Z Gospel Translations Slovak

---

Aktuálna revízia z 14:52, 25. október 2012

„Hriešnosť hriechu“ znie ako prázdne a nepodstatné slovné spojenie, ktoré nepridáva žiadne informácie k téme v rámci diskusie. Avšak potrebou hovoriť o hriešnosti hriechu na nás tlačí kultúra, a dokonca aj cirkev, čo zmenšilo význam samotného hriechu. Hriech sa v dnešnej dobe opisuje ako urobená chyba alebo zlé rozhodnutie. Keď na skúške alebo v teste pravopisu urobím chybu, chýba mi konkrétne slovo. Je jednou vecou urobiť chybu a inou je pozrieť sa do susedovho papiera a opísať jeho odpovede, aby som dostal dobrú známku. V tomto prípade moja chyba vzrástla na úroveň morálneho priestupku. Hoci hriech môže byť zapojený do robenia chýb v dôsledku lenivosti v príprave, akt podvádzania ho vyzdvihuje na vážnejšiu úroveň. Vyjadrenie, že hriech znamená „robiť zlé rozhodnutia“ je pravda, ale je to tiež eufemizmus, ktorý môže znížiť závažnosť skutku. Rozhodnutie páchať hriechy je naozaj zlé, ale opäť, je to viac ako chyba. Je to akt morálneho priestupku.

V mojej knihe Pravda kríža som strávil celú kapitolu diskutovaním tejto predstavy o hriešnosti hriechu. Kapitolu začínam anekdotou mojej úplnej nedôvery, keď som dostal nedávne vydanie knihy od Bartletta Známe citáty. Aj keď som bol potešený, že som túto zásielku dostal zdarma, bol som zmätený, prečo mi ju niekto poslal. Ako som tak listoval stránkami s citátmi, ktoré zahŕňajú výroky Immanuela Kanta, Aristotela, Tomáša Akvinského, a ďalších, na moje úplne prekvapenie som narazil na citát odo mňa. To, že bol môj citát spomenutý v takejto zbierke učencov, ma rozhodne prekvapilo. Bol som zmätený z toho, čo som mohol povedať, že si zaslúžilo zahrnutie v takejto antológii, a odpoveď možno nájsť v mojom jednoduchom výroku: „Hriech je kozmická zrada“. Tento výrok hovorí to, že aj ten najmenší hriech, ktorý tvor spácha voči svojmu Stvoriteľovi, spôsobí urážku Stvoriteľovej svätosti, Jeho slávy a Jeho spravodlivosti. Každý hriech, bez ohľadu na to, aký je zdanlivo bezvýznamný, je akt vzbury proti zvrchovanému Bohu, ktorý vládne nad nami a ako taký, je aktom zrady voči kozmickému Kráľovi.

Kozmická zrada je jeden spôsob, ako možno charakterizovať hriech, ale keď sa pozrieme na spôsoby, ktorými Písmo popisuje hriech, vidíme tri dôležité spôsoby. Po prvé, hriech je dlh; po druhé, je prejavom nepriateľstva; po tretie, je opísaný ako trestný čin. V prvom rade sme my, ktorí sme hriešnikmi, v Písme nazvaní dlžníkmi, ktorí nemôžu splácať svoje dlhy. V tomto zmysle nehovoríme o finančnej zadĺženosti, ale o morálnej zadĺženosti. Boh má zvrchované právo ukladať povinnosti na Jeho stvorenia. Keď sa nám tieto povinnosti nepodarí splniť, sme dlžníkmi nášho Pána. Tento dlh predstavuje nedodržanie morálnej povinnosti.

Druhý spôsob, v ktorom je hriech opísaný biblicky, je nepriateľstvo. V tomto ohľade nie je hriech obmedzený iba na vonkajšie skutky, ktoré porušujú Boží zákon. Skôr to predstavuje vnútorný motív, motív, ktorý je poháňaný vrodeným nepriateľstvom k Bohu vesmíru. V kostole alebo vo svete je len zriedka diskutované, že biblický opis ľudského pádu obsahuje obvinenie, podľa ktorého sme od prírody nepriateľmi Boha. V našom nepriateľstve k Nemu Ho nechceme mať ani v našich myšlienkach, a tento postoj je jedným z postojov nepriateľstva k samotnej skutočnosti, že Boh nám prikazuje dodržiavať Jeho vôľu. Je to preto, lebo z tohto pojmu nepriateľstva Nový zákon veľmi často opisuje naše vykúpenie v rámci zmierenia. Jednou z nevyhnutných podmienok pre zmierenie je to, že musí byť nejaké predchádzajúce nepriateľstvo medzi najmenej dvoma stranami. Toto nepriateľstvo je to, čo je predpokladom na vykupiteľské dielo nášho Sprostredkovateľa, Ježiša Krista, ktorý prekonáva túto dimenziu nepriateľstva.

Tretím spôsobom, ktorým Biblia hovorí o hriechu, je prestúpenie zákona. Katechizmus Westminster Shorter Catechism odpovedá na štrnástu otázku: „Čo je hriech?“ odpoveďou: „Hriech je každá túžba po nesúhlase s Božím zákonom alebo jeho prestúpenie.“ Tu vidíme hriech opísaný z hľadiska aktívnej, ale aj pasívnej neposlušnosti. Hovoríme o hriechoch vykonania a hriechoch nevykonania. Keď sa nám nepodarí splniť to, čo Boh vyžaduje, vidíme tento nedostatok súhlasu Jeho vôli. Ale nielenže sme vinní tým, že sme nevykonali to, čo Boh vyžaduje, tiež aktívne konáme to, čo Boh zakazuje. A tak je hriech prestúpením Božieho zákona.

Keď ľudia porušujú ľudské zákony závažným spôsobom, tieto ich skutky nenazývame priestupkami, ale v konečnom dôsledku, trestnými činmi. Rovnakým spôsobom ani naše skutky vzbury a prestúpenia Božieho zákona nie sú v Jeho očiach obyčajnými priestupkami, ale skôr zločinmi. Sú zločinmi v ich dôsledku. Ak vezmeme realitu hriechu v našich životoch vážne, vidíme, že páchame zločiny voči svätému Bohu a Jeho kráľovstvu. Naše zločiny nie sú cnosti; sú to zlozvyky, a akékoľvek previnenie voči svätému Bohu je podľa definície zlé. Až kým nepochopíme, kto je Boh, nepochopíme skutočnú závažnosť hriechu. Pretože žijeme uprostred hriešnych ľudí, kde sú normy ľudského správania stanovené štruktúrou kultúry okolo nás, závažnosť nášho prestúpenia nami nepohne. Na Sione sme bez rozpakov. Keď pochopíme Boží charakter a sme schopní vidieť naše skutky nie v relatívnom porovnaní s ostatnými ľuďmi, ale v absolútnom porovnaní s Bohom, Jeho charakterom a Jeho zákonom, potom precitneme a pochopíme zlý charakter našej vzbury.

Až kým nebudeme brať Boha vážne, nebudeme brať vážne ani hriech. Ale ak sme si vedomí spravodlivého Božieho charakteru, potom my, rovnako ako kedysi svätí, budeme sa pred Ním biť rukami po ústach a konať pokánie v prachu a popole.