Zobraziť zdroj

Z Gospel Translations Slovak

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{info|We Beheld His Glory, Full of Grace and Truth}}<br> <blockquote>'''Jn 1, 14-18''' A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami, a videli sme jeho slávu, slávu jediného Syna z Otca, plného milosti a pravdy. 15 (Ján svedčil o Ňom volajúc: „Toto je Ten, o ktorom som po-vedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja.“) 16 A z jeho plnosti sme všetci prijali, a to milosť nad milosť. 17 Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. </blockquote> Aby sme videli hlavnú pointu tohto odseku, začnime veršom 14. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Vráťte sa k prvému veršu, aby ste si pripomenuli, koho označuje slovom Slovo. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to ''Slovo'' bolo Boh.“ (Jn 1, 1). Takže Slovo označuje Boha Syna. Používam termín ''Syn'', pretože tento termín je použitý tu vo verši 14: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn. “ Takže Slovo je ''Syn'' Boh. '''Jeden Boh, tri Osoby''' Muslimovia sa o slovo ''Syn'' potkýnajú, rovnako ako mnoho ďalších. Niektorí si myslia, že máme na mysli to, že Boh mal sex s Máriou a stvoril syna. To nie je to, čo Biblia hovorí. Jn 1, 1 hovorí: „Na počiatku bolo Slovo.“ Tým je Boží Syn. A nemal začiatok. Bol tam od začiatku. Existoval tak ďaleko do minulosti ako môžete ísť - do večnosti. A verš 3 hovorí: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ To znamená, že nebol stvorený. On nie je súčasťou tvorby v žiadnom prípade. Tak tu je to, čo vieme o Božom Synovi: 1) On je Boh. 2) Otec je tiež Boh. 3) Syn nie je Otec, bol s Otcom. 4) Je nestvorený a večný. Je toho oveľa viac čo povedať o učení o Trojici - učenie, že Boh existuje ako jeden Boh v troch osobách, Otec, Syn a Duch Svätý. To si nateraz pamätajte. Syn a Otec sú jeden Boh, ale sú to dve osoby. Majú jednu božskú podstatu. Oni sú jeden Boh s dvoma centrami vedomia. '''Boh sa stal človekom - bez toho, aby prestal byť Bohom''' A teraz, čo verš 14 hovorí - a toto je jedna z najdôležitejších udalostí v histórii - je to, že Slovo, Syn, sa stal človekom bez toho, aby prestal byť Bohom. To je to, na čo sa zameriame nasledujúce dva týždne: Ako vieme, že je tomu naozaj tak, a čo to znamená pre nás osobne? „Slovo sa telom stalo.“ Znamená to, že Božie Slovo, Syn Boží sa stal človekom bez toho, aby prestal byť Bohom. Ako to vieme? A čo to znamená pre nás? Všetok dnešný čas strávime odpoveďami na tento verš 14. '''Slovo ''prebývalo medzi nami''''' Prvý dôvod prečo hovoríme, že božie Slovo neprestalo byť božím Slovom, keď sa stal človekom, je vyhlásenie vo verši 14, že Slovo „prebývalo medzi nami.“ Podstatou slovesa ''prebývalo'' je ''Slovo''. A to Slovo je Boh. Takže najprirodzenejší spôsob, ako to prijať je to, že Boh, Slovo, prebývalo medzi nami. To je dôvod, prečo anjel v Matúšovi 1, 23 povedal, „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emmanuel“ (čo v preklade znamená, ''Boh s nami''). Slovo, Syn, neprestal byť Bohom, keď sa stal človekom. '''Sláva, akú má jednorodený Syn Boží''' Druhým dôvodom, prečo tomu veríme je ďalší bod vo verši 14: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Sláva koho? Sláva Slova – Slovo, ktoré je Boh. A aká je to sláva? Je to “sláva ako jednorodeného Syna od Otca.“ Keď Ján hovorí, že sláva vteleného Slova je “sláva ako jednorodeného Syna od Otca,“ to slovo ''ako'' znamená, že je to imitácia slávy? Nie je to skutočná sláva Syna, ale iba sláva ''ako'' Syna? To si nemyslím. Ak poviem, napríklad, „Mám knihu, ktorej sa chcel zbaviť, a chcel by som ju dať tebe ''ako'' mojej prvej voľbe,“ nebudete reagovať, „ja nie som tvojou prvou voľbou, som len ''ako'' prvá voľba.“ Nie, to nie je to, čo ''ako'' znamená, keď poviem: „Dávam ti to ako mojej prvej voľbe.“ Znamená to: Dávam ti to, pretože ''ty si naozaj'' moja prvá voľba. Keď Ján hovorí: „Videli sme jeho slávu, slávu, akú má jednorodený Syna od Otca,“ má na mysli, „Videli sme jeho slávu, slávu, aká naozaj je, sláva Božieho Syna.“ Vieme to, pretože znovu, v prvej časti verša 14, Ján hovorí jednoducho a priamočiaro, „Videli sme ''jeho'' slávu“, bez kvalifikácie. Sláva koho? Sláva večného Slova, Syn. „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, a videli sme jeho slávu.“ Takže neexistuje žiadne zníženie zázraku vtelenia. Slovo sa stalo telom, a tak urobil bez toho, aby prestal byť Bohom. Dokazuje Božiu slávu. '''Čo to znamená pre nás?''' Verše 15-18 ponúkajú viac dôvodov k domnienke, že sa Slovo stalo telom bez toho, aby prestal byť Bohom. To prediskutujeme budúci týždeň, ak Boh dovolí. Ale teraz, poďme sa opýtať vo verši 14, čo to znamená pre nás, že sa Slovo stalo telom, že Boží Syn sa stal človekom bez toho, aby prestal byť Bohom. Prečo sa pýtam na túto otázku? Po prvé preto, že lebo odpoveď je v texte. Ale je tu aj iný dôvod. '''Pestovanie relačnej kultúry''' Spomínate si, že pred pár mesiacmi som kázal niekoľko správ prosiac Boha, aby ich použil na rast niečoho, čo som nazval ''relačnou kultúrou'' našej cirkvi? Vysvetlil som, čo som myslel vo vzťahu k Listu Filipanom 2, 3-4: „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.“ Inými slovami, nech rastieme ako cirkev tak, že sa prekonáme a budeme slúžiť druhým a budeme brať do úvahy aj záujmy druhých. A pamätáte si, čo bolo základom tohoto služobníka, relačný spôsob myslenia? Ďalšie verše vysvetlili: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“ (Flp 2, 5-7). Inými slovami, podstata pokory, služby, lásky- a obnovenej relačnej kultúry v Betleheme znela: ''Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami - a zomrelo za nás''. '''Vtelenie a aplikácia''' Dôvod, prečo som toto spomenul je ten, že nepovieme: „No, minulé leto sme urobili náš malý relačný projekt a teraz sme v teológii.“ Nie. Jediná teológia, ktorá sa ráta je taká, ako List Filipanom - 2, čo je presne rovnaké ako – Evanjelium podľa Jána. Pomáha nám poznať Krista a slávu v Kristovi, a byť premenení Kristom v záujme lásky (13:34, 15:12) - čo znamená, že relačne mení našu cirkev. Robí nás milujúcejšími, užitočnejšími, viac slúžiacimi, menej pyšnými, menej sebeckými, menej introvertnými, starostlivejšími. Takže keď hovorím: „Zostaňme s veršom 14 až kým sa neopýtame, čo to znamená pre nás, že sa Slovo stalo telom“, za touto otázkou môžete počuť tlkot srdca. Vždy pozorujem to, aký rozdiel spôsobuje táto úžasná teológia v našich osobných a vzájomných životoch. '''V Ježišovi vidíme Božiu slávu''' Takže, čo to znamená ''pre nás'', že sa Slovo stalo telom? Verš 14 hovorí: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Znamená to, že v Ježišovi Kristovi, môžeme vidieť Božiu slávu. A to znamená, že sláva Božia zjavená v Ježišovi nás nenecháva v hriechu. Namiesto toho je “plný milosti a pravdy.“ Znamená to, že Božia sláva v Kristovi je jeho milostivá náklonnosť k nám bez toho kompromitovania jeho pravdivosti, jeho vernosti k nemu samému. A táto milostivá náklonnosť je veľmi, veľmi veľká. To je dôvod, prečo používa slovo ''plný'' - slovo ''plný'' upravuje ''slávu''. Sláva Božieho Syna je plná vľúdnosti k nám hriešnikom, bez kompromitovania Božej pravdy. '''Plný milosti…''' To je naozaj dobrá správa. Boh sa mohol rozhodnúť stať sa telom ako sudca a kat. A každý z nás by bol pred ním uznaný vinným a odsúdený k večnému trestu. Ale On sa nestal telom týmto spôsobom. Slovo, Syn, ktorý je Boh, sa stalo telom, aby odhalilo Božiu slávu, ktorá je “''plný milosti a pravdy.''“ Slovo Božie sa stalo telom, aby nám bol milostivý. Slovo sa stalo telom, aby táto vľúdnosť k nám bola v súlade s Božou pravdivoťou. To nebude nemastná-neslaná, bezcharakterná, sentimentálna milosť. To bude spravodlivá, Boha-povznášajúca, drahá milosť. To povedie rovno k Ježišovej smrti na kríži. V skutočnosti, toto je dôvod, prečo sa stalo telom. Musel mať telo, aby mohol zomrieť. Musel byť človekom, aby mohol zomrieť ako Bohočlovek namiesto nás (Židom 2, 14-15). Slovo sa stalo telom, aby smrť Ježiša Krista bola možná. Kríž je miesto, kde plnosť milosti žiarila najjasnejšie. To bolo tam vykonané a tam kúpené. '''. . . A pravda''' A dôvod, prečo sa to stalo skrze smrti je, pretože Boží Syn je plný milosti a ''pravdy''. Boh je milostivý k nám a ''pravdivý v sebe''. Preto, keď jeho syn príde, je plný milosti a pravdy. Keď Kristus zomrel, Boh bol pravdivý v sebe, pretože hriech bol potrestaný. A keď Ježiš zomrel, Boh bol ''milostivý k nám'', pretože trest niesol Kristus, nie my. “Slovo sa telom stalo“, znamená pre nás, že Božia sláva bola odhalená v histórii ako nikdy predtým, a to v plnosti milosti a pravdy a plnosť pravdy, ktorá žiari najjasnejšie v Ježišovej smrti za hriešnikov. '''Vidieť duchovnú krásu''' Dávajte pozor, aby ste nepovedali: „No, ja som tam nebol, aby som ho videl a tak sláva je pre mňa neviditeľná. Vy, náboženské typy, môžete hovoriť koľko chcete o sláve Syna Božieho, ale on tu nie je, aby to videl.“ Buďte opatrní. Nemyslite na túto slávu vo verši 14 iba ako na vonkajší jas a krásu. Ježiš nežiaril a nebol krásny fyzicky. „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili“ (Izaiáš 53, 2). A neberte túto slávu vo verši 14 ako obyčajné demonštrácie zázrakov. Tam boli ľudia, ktorí videli zázraky, vedeli, že sa stali, a nevideli nič krásne alebo slávne. Chceli ho zabiť (Jn 11, 45-48). Nie, odhalená “sláva“ Syna Božieho, sláva Slova, sláva Ježiša Krista, v jeho prvom príchode, je predovšetkým duchovná sláva, duchovná krása. Nie je to niečo, čo je viditeľné fyzickými očami, ale očami srdca (Ef 1, 18). Pozeráme sa na to, ako hovorí a koná a miluje a umiera, a s milosťou, vidíme vlastnú autentizáciu, božskú slávu, alebo krásu. '''Jedinečná zmes milosti a pravdy''' Pavel to v 2 Korintským 4, 4 podal takto, „ Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.“ “''Kristova sláva, ktorý je obrazom Boha“'', je to, čo hovorí Jn 1, 14 „ slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ A pamätajte, že Pavol hovorí k ľuďom, ktorí nikdy nevideli pozemského Ježiša, a Ján píše svoje evanjelium pre ľudí, ktorí nikdy nevideli pozemského Ježiša - ľudí ako sme my. Sláva v Evanjeliu podľa Jána 1, 14 a sláva v 2 liste Korintským 4, 4 je sláva, ktoré sa ''zobrazí'' duchovne, keď ''počujete'' príbeh o Ježišovi. Nemusíte ho vidieť fyzicky. Ježiš povedal v Jn 20, 29, „Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili.“ Stretávate sa s ním v Evanjeliu podľa Jána a v ďalších častiach Biblie. A keď sa s ním stretnete, prostredníctvom týchto príbehov inšpirovaných jeho slovami a skutkami, jeho sláva prežiari všetko - autentickú krásu jedinečnej zmesi milosti a pravdy. '''Znovuzrodený evanjeliom''' Nie je to náhoda, že verše 12-13 popisujú znovuzrodenie, a verš 14 opisuje vidieť slávu Božieho Syna. Verše 12-14: <blockquote>Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa ''Božími deťmi'': tým, čo ''uverili'' v jeho meno, čo sa ''narodili'' nie z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z ''vôle Boha''. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme ''uvideli'' jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. </blockquote> Pamätáte si verš 4: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí “. Keď je daný nový duchovný ''život'', vznikne nové ''svetlo''. Toto svetlo nie je fyzické svetlo. Je to duchovný jas slávy Božieho Syna podľa verša 14. Takto sme začali vidieť! A ako sa nám stane nový duchovný život? Verš 13 hovorí, že sa tak stane, keď sa narodíme nie z človeka, ale z Boha. Stáva sa to vtedy, že sa znovu narodíme. To je vtedy, keď začneme veriť, prijmeme Krista a staneme sa Božími deťmi (Jn 1, 12). V evanjeliu - tým, že počujeme príbeh o Ježišových zachraňujúcich skutkoch a slovách - Boh v nás vytvára duchovný ''život''. Rodíme sa z Boha skrze evanjelium (1 Pt 1, 23-25). A tento nový duchovný život uzrie ''svetlo'' slávy Kristovej (Jn 1, 4). Deje sa tak okamžite. To je dôvod, prečo sa to v Jn 8, 12 nazýva “svetlo života.“ Keď máte duchovný život, vidíte duchovnú slávu. '''Vidieť Slávu''' Alebo iný spôsob, ako to povedať, podľa verša 12, je to, že tento nový život a pohľad very vo svetle a prijíma svetlo ako pravdu a slávu Ježiša Krista, Syna Božieho. A v tomto ''živote'' a ''svetle'' a ''viere'' a ''prijímaní'' verš 12 hovorí, že sme získali právo byť Božími deťmi. To znamená, že sme Božie deti, pretože tento život a svetlo a viera a prijímanie sú naše právo byť Božími deťmi. A tak pred vami vyzdvihujem vteleného Božieho Syna: ''A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi name bez toho, aby prestalo byť Bohom''. Viďte jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Viďte Ho, pre slávu, že je, a žite. Amen.

Späť na Videli sme Jeho slávu, plného milosti a pravdy.