Zobraziť zdroj

{{info|Heaven Rejoices}}<br> 

Napísal som niekoľko kníh na rôzne témy, a jedna vec, ktorá sa občas stane, keď publikujete knihu je, že ľudia vás požiadajú, aby ste im ju podpísali. Rozdávanie autogramov považujem za niečo, čo robia slávni ľudia. A preto mám pri podpisovaní knihy taký zvláštny pocit. Avšak robím to rád. Ak ste napísali kresťanské knihy, mnohým ľuďom váš podpis nebude stačiť a budú chcieť niečo navyše. Tiež sa pýtajú na váš svoj obľúbený verš z Biblie. Mnohí autori píšu verše, ako je Jn 3:16, či Rim 8:28. Môj obľúbený verš z Biblie je Sofaniáš 3:17. 

Pred rokmi som sedel pri konferenčnom stole, pripravenom na autogramiádu, s prominentným učencom reformovanej cirkvi. Videl, ako som pod môj podpis napísal ‘Sof 3:17‘. V okamihu, keď nikto nestál v rade na podpis, naklonil sa ku mne a zašepkal: „Vyťahuješ sa.“ Vedel som, že žartuje, ale jeho slová boli dôležité, pretože poukázal na skutočnosť, že Sofoniáš nie je na zozname "Obľúbených kníh z Biblie " u veľa kresťanov. Kedy ste vy naposledy čítali Sofoniáša? 

Predtým, než si prečítame Sofoniáša 3:17, zopakujme si, kto to vlastne Sofoniáš bol. Sofoniáš bol prorok Boží, ktorý bol v siedmom storočí pred našim letopočtom za vlády Joziáša (640 do 609 pnl) - posledného zo zbožných júdskych kráľov, povolaný priniesť posolstvo o súde ľuďom Júdey. Toto bolo kľúčové obdobie v dejinách Božieho ľudu, pretože to boli posledné desaťročia, ktoré viedli k zničeniu Jeruzalema Babylonom v roku 586. Severné kráľovstvo Izraela už bolo dobyté Asýrčanmi v roku 722. Júdea bola na rovnakej ceste hriechu a vzbury. V tejto súvislosti prišiel prorok Sofoniáš. 

Sofoniášova kniha začína jedným z najdramatickejších vyhlásení prichádzajúceho rozsudku, ktorý nikde inde v Písme nenájdete. Jeho opis kalamity, ktorá má postihnúť Júdeu, vracia späť k Božiemu súdu ľudstva za dní Noeho. Sofoniáš píše (v 1, 2-3): 

Dočista zmetiem všetko zo zeme<br> - znie výrok Hospodinov.<br> Zmetiem človeka i zvieratá,<br> zmetiem nebeské vtáctvo<br> i morské ryby,<br> i pohoršenie s bezbožníkmi,<br> a vykynožím ľudí zo zeme<br> - znie výrok Hospodinov. 

Tu je jasne opísaný Boží hnev proti tým, ktorí sa proti nemu búria. Tí, ktorí si myslia, že takáto reč je krutá, nechápu skutočnú podstatu zla hriechu. Väčšina knihy pokračuje takýmto spôsobom, kde Sofoniáš ohlasuje blížiacu sa skazu Júdey a národov. 

Záverečná časť knihy (3, 9-20), ale obsahuje dve prisľúbenia spásy. V prorockých knihách nie je nezvyčajné, že proroci prechádzajú z prorokovania skazy na prorokovanie požehnania. Sofoniášove prorokovania požehnania naznačujú, že rozsudok nie je Božím posledným slovom pre jeho ľud. Sofoniáš začína s proroctvom Božieho očistenia verných veriacich (verše 9-13). Toto je nasledované veštbou popisujúcou Božiu radosť s jeho ľudom (verše 14-20). Vo verši 14 Boh vyzýva svoj ľud spievať a radovať sa (verš 14), pretože odňal ich rozsudky a odstránil ich nepriateľov (verše 15-16). Potom vo verši 17 čítame to, čo O. Palmer Robertson nazýva ‘Jn 3:16 z OT.‘ 

Hospodin, tvoj Boh,<br> je uprostred teba<br> ako zachraňujúci hrdina.<br> On radostne zaplesá nad tebou,<br> obnoví ťa vo svojej láske,<br> bude s plesaním jasať nad tebou. 

Boh vo verši 14 vyzýva svoj ľud spievať a radovať sa. Potom vo verši 17, Boh spieva a raduje sa nad nimi. Zastav sa a pouvažuj o tom chvíľu. Pán Boh všemohúci, Stvoriteľ neba a zeme, Svätý Izraela, sa raduje nad vernými veriacimi. Nad vernými jasá hlasným spevom. Hlasitý spev! Radosť! To nie je Aristotelov "nepohnutý iniciátor." Toto nie je abstraktný boh filozofov. Toto je náš Boh, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov, Otec nášho Pána Ježiša Krista. A tento Boh, živý Boh, sa raduje nad Jeho vernými veriacimi s radosťou a hlasno spieva. 

Pripomína vám to nejakú pasáž z Nového zákona? Zoberme si podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Otec v tomto podobenstve, ktorý reprezentuje Boha, vidí svojho márnotratného syna vrátiť sa domov. A čo urobí? Beží k nemu, objíme a pobozká ho. To bolo niečo, čo by dôstojný postarší židovský muž nikdy v tej dobe neurobil. Ježiš nám hovorí, že v nebi je radosť, keď hriešnik činí pokánie (Lukáš 15, 7). Nie sú to iba anjeli, ktorí sa radujú. Aj Boh sa raduje. Sofoniáš 3:17 nám jasne pripomína, že náš Otec v nebi nie je nijakým vzdialeným deistickým bohom, ktorý sa o nás vôbec nestará. Je to obraz skutočnej a hlbokej osobnej lásky, taký druh lásky, ktorá by obetovala všetko pre naše dobro. Taký druh lásky, ktorá obetovala všetko pre naše dobro. Jemu patrí všetka sláva, česť a moc.