Zobraziť zdroj

{{info|Above Reproach: Ethical Integrity}}<br> 

Krátky článok, ktorý som si pred dvadsiatimi rokmi prečítal v novinách, mi uviazol v pamäti až dodnes. Bulldogs - basketbalový tím strednej školy Rockdale County High School mesta Conyers v Georgii - vyhral svoj vôbec prvý národný šampionát v marci 1987 výhrou nad všetkými súpermi. Po osemnástich rokoch trénovania tímu bez šampionátu bol tréner Cleveland Stroud v extáze. 

Ale niekoľko týždňov po šampionáte, keď robil tréner Stroud rutinný prehľad výsledkov školenia jeho hráčov, zistil, že jeden z jeho náhradných hráčov neprešiel niekoľkými školeniami, čo znamenalo, že hráč bol akademicky nespôsobilý na hru v basketbalovom tíme. 

Tento študent nebol v žiadnom prípade dôvodom víťazstva tímu. Bol nováčikom, ktorý si obliekal hráčsky dres, ale v skutočnosti si za celú sezónu nezahral. Avšak, počas jedného zo semifinálových zápasov, keď tím viedol o viac ako 20 bodov, tréner Stroud chcel dať každému hráčovi možnosť zapojiť sa. Poslal hráča na ihrisko na menej ako 45 sekúnd. Nespôsobilý študent nezískal žiadne body. Jeho účasť na ihrisku v žiadnom prípade neovplyvnila výsledok hry. Ale technicky to bolo porušenie noriem štátnej spôsobilosti. 

Tréner Stroud bol v nepríjemnej situácii. Ak by prezradil priestupok, jeho tím by bol diskvalifikovaný a bol by mu odobraný titul. Ak by mlčal, je veľmi nepravdepodobné, že by niekedy niekto za bránami školy odhalil tento priestupok. 

Napriek tomu si tréner uvedomil, že zapojený hráč si bol vedomý porušenia pravidiel. A tiež je možné, že o tom vedeli aj ostatní študenti v tíme a mohli si myslieť, že ich tréner úmyselne ignoroval pokyny spôsobilosti. Ale oveľa dôležitejšie bolo to, že sám tréner Stroud o tom vedel, a ak by sa zámerne snažil zabrániť tomu, aby táto skutočnosť vyšla na svetlo sveta, najväčší úspech jeho trénerskej činnosti by bol navždy poškvrnený zlým tajomstvom. 

Tréner Stroud povedal, že od chvíle, odkedy objavil porušenie pravidiel, vedel, čo má robiť. Nikdy nepremýšľal nad žiadnymi alternatívami. Jeho priority boli stanovené dlho pred týmto incidentom. Uvedomil si, že šampionát jeho tímu nebol taký dôležitý ako charakter hráčov. „Ľudia zabúdajú na skóre basketbalu,“ povedal. „Nikdy však nezabudnú na to, z čoho ste stvorení.“ 

Nahlásil priestupok a prišiel o jediný národný šampionát, aký jeho tím kedy vyhral. 

Ale aj tréner, aj tím vyhrali oveľa dôležitejší druh cti, ako ten, ktorý im bol odňatý. Zachovali si neporušenú integritu a získali nesmierne množstvo dôvery a rešpektu. Tréner získal početné ocenenia učiteľa roka, trénera roka a občana roka, rovnako ako aj formálnu pochvalu od zákonodarného zboru štátu Georgia. O niekoľko rokov neskôr bol zvolený do magistrátu mesta Conyers, kde pracuje dodnes. ''Mal pravdu''. Ľudia, ktorí už dávno zabudli na víťazstvo tímu Bulldogs na národnom šampionáte, nikdy nezabudli na integritu tohto trénera. 

Etická integrita je jedným z nevyhnutných atribútov kresťanského charakteru. Tak, ako je dôležité byť dobrý v doktríne a verný vo výučbe pravdy Písma, nie je v žiadnom prípade menej dôležité, aby kresťania boli priami v srdci a konzistentní v našej poslušnosti k mravným a etickým princípom Božieho zákona. 

Ale to nie je jednoduchá povinnosť. Morálny štandard, podľa ktorého má Boží ľud žiť, siaha vysoko nad najvyššie princípy bežnej ľudskej etiky. 

To bol jeden z hlavných bodov Ježišovho kázania na vrchu: „Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 5, 20). Celé kázanie bolo interpretáciou morálneho významu zákona. Podstatou Ježišovho posolstva bol rozšírený prejav proti predstave, že morálne princípy zákona sa vzťahujú len na správanie, ktoré ostatní ľudia môžu vidieť. 

Ježiš učil, napríklad, že šieste prikázanie zakazuje nielen skutky zabíjania, ale aj vražedné srdce (v 21 - 22). Siedme prikázanie, ktoré zakazuje cudzoložstvo, tiež bezvýhradne odsudzuje cudzoložné túžby (v 27 - 28). A príkaz milovať blížnych platí rovnako aj na našich nepriateľov (v 43 - 44). 

Ako vysoko je morálna a etická norma stanovená Božím zákonom? Nepredstaviteľne vysoko. Ježiš ju prirovnáva k dokonalosti samotného Boha: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (v 48). 

To samozrejme predstavuje nedosiahnuteľnú úroveň. Ale je našou povinnosťou sa o integritu neúnavne snažiť. Dokonalá etická konzistencia je zásadným aspektom tohto zvrchovaného cieľa - absolútne pripodobenie sa Kristovi - ku ktorému by mal každý kresťan neustále napredovať (Flp 3, 12 - 14). Žiaden veriaci by preto nemal nikdy vedome obetovať svoju etickú integritu. 

Tu sú tri pádne dôvody prečo: 

Po prvé, v záujme našej povesti. Samozrejme, že kresťania by sa nemali zaoberať otázkami, ako je štatút, trieda, kasta alebo ekonomická prestíž. V tomto zmysle musíme byť ako Kristus, ktorý nemal žiadnu povesť a vzal na seba prirodzenosť sluhu (Flp 2, 7). 

Je tu však pravý zmysel, podľa ktorého sa ''musíme'' zaujímať o udržanie si dobrého mena - a to platí najmä v oblasti etickej integrity. Jedným zo základných požiadaviek na staršieho je toto: „Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.“ (1 Tim 3, 7). 

Nič nezničí dobrú povesť rýchlejšie alebo natrvalo, než úmyselné porušenie etickej integrity. Ľudia odpustia prakticky akýkoľvek iný druh chyby, nedbanlivosti alebo zlyhania - ale etický úpadok nesie škvrnu, ktorej je takmer nemožné sa zbaviť. 

Pred niekoľkými rokmi mi jeden farník povedal niečo, čo nechce počuť žiadny pastor. Do nášho kostola pozval obchodnú známosť. Muž odpovedal: „Chodíte do toho kostola? Ja by som do toho kostola nechodil. Najskorumpovanejší advokát v meste chodí do toho kostola.“ 

Nevedel som - a stále neviem – o kom to hovoril. V našom kostole máme desiatky advokátov. Dúfam, že to bol omyl, a že osoba, ktorú mal na mysli, nebola členom našej cirkvi. Ale nasledujúcu nedeľu som opisoval incident z kazateľnice a povedal som: „Ak je advokát, o ktorom tento človek hovoril, dnes ráno tu, prosím ho, aby sa poučil od Zachariáša: „Čiňte pokánie a urobte všetko preto, aby ste obnovili svoju povesť v komunite. Do tej doby sa prestaňte predstavovať ako kresťan. Ničíte povesť celej cirkvi.“ 

Podľa Prís 22, 1: „ Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.“ Dobré meno máte iba vtedy, ak je vaša etická integrita neporušená a bezúhonná. 

Po druhé, v záujme nášho charakteru. Ešte dôležitejšia je otázka osobného charakteru. Existuje dobrý dôvod, prečo je Ježišov výklad mravného zákona v Mt 5 tak veľmi zameraný na úprimnosť srdca, na rozdiel od vonkajšieho správania. Je to preto, lebo skutočný barometer toho, kto sme, sa odráža v tom, čo robíme, keď sa nikto iný nepozerá, ako myslíme v súkromí vlastných myšlienok, a ako reagujeme na vnuknutia vlastného svedomia. Tieto veci sú skutočným meradlom vášho morálneho a etického charakteru. 

Rovnako dôležité ako udržiavanie si dobrej povesti v komunite, je tisíckrát dôležitejšie chrániť svoj vlastný charakter. To je dôvod, prečo sa Ježiš zaoberal otázkami morálky a etiky počnúc najvnútornejšími myšlienkami našich sŕdc. „Lebo ''zo srdca'' vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvo, smilstvo, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.“ (Mt 15, 19). 

Nebude zveličovaním, ak povieme, že jediným najdôležitejším bojiskom v boji o integritu je vaša vlastná myseľ. To je miesto, kde bude všetko skutočne vyhraté alebo prehraté. A ak prehráte tam, už ste zničili svoj charakter. Aj poškodený charakter nevyhnutne kazí povesť, pretože zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie (Mt 7, 18). 

To nás vedie k tretiemu dôvodu, prečo je také dôležité chrániť si našu morálnu a etickú integritu: v záujme nášho svedectva. Vaša povesť odráža to, čo o vás hovoria ľudia. Vaše ''svedectvo'' je to, čo váš charakter, vaše správanie a vaše slová hovoria o Bohu. 

Pozrime sa na to, čo znamená, keď kresťanovi chýba etická integrita. O takom človeku sa hovorí, že nemá pravú vieru v to, o čom Písmo jasne hovorí, že je pravdou Boha: „Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta“ (Prís 21, 3). „Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom“ (Prís 15, 8). A že Boh „má záľubu v úprimnom srdci“ (Ž 51, 6). 

Inými slovami, ten, kto zanedbáva etickú integritu, svojím životom a postojom vyhlasuje o Bohu nepravdu. Ak sám seba nazýva kresťanom a tvrdí, že je Božím dieťaťom, v skutočnosti berie Božie meno nadarmo na tej najzákladnejšej úrovni. Týmto sa otázka etickej integrity stáva dôležitou, však? 

To je to, na čo si musíme spomenúť zakaždým, keď sme kvôli výhodám v pokušení prispôsobiť naše etické zásady. Nestojí to za vysokú cenu, ktorou by sme zaplatili za našu povesť, charakter alebo svedectvo. 

<br>